Biologická ochrana jabloní

Jabloň – choroby a škodcovia

Jablone patria medzi naše najpestovanejšie ovocné druhy. Priamo úmerne tomu sú poškodzované asi najväčším množstvom chorôb a škodcov spomedzi všetkých u nás pestovaných ovocných drevín.  Ak si chceme dopestovať jablká bez použitia “chémie“ mali by sme si už pred výsadbou reálne zhodnotiť naše očakávania,  možnosti ako aj požiadavky jabloní a tomu prispôsobiť voľbu stanovišťa, odrody a podpníka. Pri výbere vhodného stanovišťa sa treba vyhnúť trvalo zatieneným miestam, mrazovým kotlinám a lokalitám s vysokou hladinou podzemnej vody. Aj keď jablone nie sú obzvlášť náročné na pôdu, dostatok vlahy, vzduch a živín v pôde, ako aj vyhovujúce pH pôdy patria medzi základné predpoklady ich úspešného pestovania. Uprednostňovať by sme mali preto pôdy s dobrou štruktúrou a dostatočným obsahom humusu. Otázka kvality pôdy je ešte dôležitejšia ak sa rozhodneme pre výsadbu stromčekov na tzn. slaborastúcich podpníkoch. Pri výbere odrôd by sme okrem odolnosti voči najdôležitejším hubovým ochoreniam mali prihliadať aj na klimatické podmienky stanovišťa.

Jablone – Choroby

Chrastavitosť jabloní (Venturia inaequalis)

Jabloň - choroby a škodcovia
Jabloň choroby – Chrastavitosť jabloní (Venturia inaequalis)

Najväčšie škody spôsobuje na  listoch a plodoch, môže však napádať aj kvety a letorasty. Najskôr ju môžeme spozorovať na listoch, kde spôsobuje tmavé škvrny na ich spodnej strane. Neskôr sa aj na vrchnej strane listov objaví zamatovo hnedý povlak a ostro ohraničené, oválne, hnedočierne škvrny. Listy sa postupne deformujú, hnednú a predčasne opadávajú. Chrastavitosť koncom mája napáda aj plody. Neskoršie infekcie môžu spôsobovať škody aj počas skladovania.

 

        Múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha)

Múčnatku si najčastejšie všimneme na listoch, kde tvorí biely povlak, prípadne na plodoch na ktorých sa vytvorí charakteristická mramorovitosť. Medzi veľmi citlivé odrody pritom patria ešte stále obľúbené odrody ako napr. Jonathan, Idared, alebo Jonalord. Menej výrazné prejavy ochorenia možno pozorovať už na púčikoch, ktoré sú na rozdiel od zdravých mierna pootvorené a líšia sa od zdravých aj tvarovo a farebne. Múčnatkou infikované púčiky predčasne rašia  sú rozstrapatené, nedostatočne sa rozvíjajú, celé letorasty zakrpatievajú a častokrát dochádza k usychaniu a následne i k opadu listov. Múčnatka  môže napádať aj kvety.

Podosphaera leucotricha
Jabloň choroby – Múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha)

Na rozdiel od chrastavitosti múčnatka prezimuje v napadnutých púčikoch zväčša na koncoch letorastov.  K šíreniu ochorenia môže za vhodných podmienok dochádzať už  pred kvitnutím. Následne sú konídie (rozmnožovacie orgány huby) rozširované prúdením vzduchu. Múčnatke vyhovuje teplý a suchý ráz počasia. Prípadne striedanie vlhkých a suchých periód. Naopak nesvedčia jej dlhšie trvajúce zimné mrazy na úrovni -15 až -20 ℃.

   

Monilióza jadrového ovocia  (Monilinia fructigena, anamorfa: Monilia fructigena)

Monilinia fructigena
Monilióza jadrového ovocia  (Monilinia fructigena)

Prejavuje sa najzreteľnejšie na dozrievajúcom, alebo už zrelom ovocí. Dužina napadnutých plodov hnedne a na ich povrchu sa tvoria typické koncentrické kruhy vankúšikovytých  konídioforov (rozmnožovacie orgány patogéna) bielej až žltej farby. Napadnuté plody  opadnú, alebo zoschnú a mumifikované   zostávajú visieť na stromoch.  Huba napáda aj kvety, listy, letorasty, konáriky a mladé plôdiky. Kvety po napadnutí vednú, mladé plôdiky sa ďalej nevyvíjajú zhnednú, zoschnú a zostávajú visieť na stromoch. Okrem toho spôsobuje monilióza aj straty na uskladnenom ovocí v podobe čiernej hniloby.

          

Bakteriálna nádorovitosť koreňov (Agrobacterium tumefaciens)

Bakteriálna nádorovitosť koreňov (Agrobacterium tumefaciens)
Bakteriálna nádorovitosť koreňov (Agrobacterium tumefaciens)

Toto bakteriálne ochorenie sa prejavuje spomaleným rastom napadnutých stromov. Najmä na koreňoch, ale aj na spodnej časti kmeňa sa tvoria výrastky v podobe nádorov. Tieto sú najprv mäkké no neskôr drevnatejú a nadobúdajú silno zbrázdený tvar. Počas vývoja sa mení aj ich sfarbenie zo svetlo belavej na hnedé. Ochorenie má široký okruh hostiteľov okrem ovocných plodín (jablone, hrušky, dule, maliny, čerešne) a viniča napáda aj mnohé okrasné a divorastúce druhy. Je veľmi dôležité nakupovať resp. vysádzať  iba zdravé výpestky.

Bakteriálna spála ružovitých rastlín (Erwinia amylovora)

Jabloň - choroby a škodcovia
Jabloň choroby – Bakteriálna spála ružovitých rastlín (Erwinia amylovora)

Táto karanténna choroba je nočnou morou ovocinárov vo väčšine európskych krajín. Poznanie jej prejavov je o to dôležitejšie, že ak dôjde k napadnutiu  nie u nás momentálne k dispozícii žiadne iné a účinnejšie riešenie ako likvidácia napadnutého stromu. Napadnuté kvety sú vodnaté, vednú a postupne sčernejú. Po odumretí zostávajú visieť na strome. Podobné príznaky badať aj na listoch a letorastoch, ktorých konce sa hákovito ohýnajú. Na dreve sa tvoria ohraničená, vodnaté, hnedé nekrózy. Napadnuté môžu byť aj plody. Symptómy ochorenia spôsobované spálou sa však dajú relatívne ľahko zameniť s iným, ktoré sú spôsobené napríklad bodruškou hruškovou, slnečným úpalom listov vyskytujúcim sa predovšetkým u hrušiek, alebo rôznymi hubovými chorobami vrátane moniliózy jadrového ovocia. Na rozdiel od týchto je však spála charakteristická tým, že na všetkých napadnutých častiach rastliny sa často tvoria kvapky tzn. bakteriálneho exudátu.

    

          Jablone- Škodcovia

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce škodce jabloní patria  vošky, obalovače , piliarka jabloňová (Hoplocampa testudinea) kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum) a roztočec ovocný (Panonychus ulmi). Okrem  nich môžu jablone poškodzovať aj mnohé iné tzn. polyfágne (viac druhov poškodzujúce) škodce ako sú napr. spriadač americký (Hyphantria cunea), vlnačka  krvavá (Eriosoma lanigerum), piadivky, drevotoče, štítničky.

          Vošky (Aphididae)

 Na jabloniach škodia najčastejšie voška jabloňová (Aphis pomi), voška skorocelová (Dysaphis plantaginea) a voška (Dysaphis devecta). Prezimujú na jabloniach v štádiu vajíčok. Larvy sa liahnu obyčajne v apríli v čase pučania jabloní. Škodia cicaním na listoch v dôsledku ktorého dochádza k rôznym deformáciám. Sladké výlučky vošiek tzv. medovica znečisťuje povrch listov a láka rôzne druhy hmyzu, ale predovšetkým mravcov. Medovicou znečistené časti rastlín môžu byť napádané  čerňami čo znižuje výkon asimilačného aparátu. Vošky majú obrovský rozmnožovací potenciál. Napadnuté rastliny sú vystavené značnému stresu v dôsledku, ktorého zaostávajú v raste, v niektorých prípadoch môžu byť poškodené aj plody a kvôli  nevyzretiu pletív môže dochádzať aj k zníženiu mrazuvzdornosti. Zvlášť ohrozené sú mladšie a dusíkom prehnojené stromy.

          Voška jabloňová (Aphis pomi)

Voška jabloňová (Aphis pomi)

Okrem jablone  môže poškodzovať aj hrušku, hloh, mišpuľu a jarabinu. Bezkrídla samička meria 1,5-2,0 mm je trávovozelenej farby. Larvy sú zelené s čiernymi nohami, tykadlami a sifunkulami. Cicaním poškodené listy sa skrúcajú no zostávajú zelené. Pri silnom napadnutí usychajú celé výhonky. Koncom mája začiatkom júna sa vyvíjajú okrídlené samičky, ktoré prelietajú na ďalšie stromy a zakladanú nové kolónie. Tieto môžu spôsobovať najväčšie škody v priebehu júna a júla. Voška jabloňová môže mať počas vegetácie 10-13 generácií. Keďže celý jej vývin prebieha na jednom hostiteľovi (monocyklický druh) môže dôjsť k jej značnému rozšíreniu.

         

Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea)

Jabloň škodcovia – Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea)

Ide o dicyklický druh, kde primárnym hostiteľom je jabloň a sekundárnym skorocel. Spoločným znakom rôzne sfarbených bezkrídlych jedincov je voskový poprašok. Cicaním listov dochádza k ich stáčaniu smerom dolu pričom sa  sfarbujú do červena a neskôr môžu aj opadávať. Pri silnom napadnutí môžu byť poškodené aj mladé výhonky. Na jabloni sa vyvinie len niekoľko generácií. Už v máji začínajú prvé okrídlené jedince preletovať na rastliny skorocelu. Napadnutie voškou skorocelovou býva väčšinou lokálneho charakteru.

         

Voška (Dysaphis devecta)

Jabloň - choroby a škodcovia
Dysaphis devecta

Napadnutie touto voškou sa prejavuje hrubnutím okrajov listov a ich stáčaním. Na hornej strane listu dochádza k rôznym deformáciám v podobe červeno, ružovo prípadne žlto sfarbenej napuchnutej hálky (zdurenina listového pletiva). Poškodené môžu byť aj plody na ktorých sa tvoria červené škvrny. Voška (Dysaphis devecta) je monocyklický druh.

                  

Obaľovač jablčný (Cydia pomonella)

Cydia pomonella
Jabloň škodcovia – Obaľovač jablčný (Cydia pomonella)

Larvy obaľovača jablčného spôsobujú tzv. pravú červivosť plodov. Napadnutie prezrádza kôpka trusu pri vstupnom otvore. Naň nadväzuje rovná až mierne zakrivená chodba smerujúca k jadru, kde larvy poškodzujú semená. Vnútro poškodených plodov vyplňujú exkrementy škodcu. V závislosti od veľkosti plodu v dobe napadnutia môže jedna larva poškodiť 1-3 jablká. Na Slovensku sa vyvíjajú spravidla dve generácie škodcu. V najteplejších oblastiach sa občas stretávame aj s čiastočným vývojom tretej generácie. Naopak v chladnejších oblastiach a chladnejších rokoch   sa vyvinie zväčša iba jedna generácia. Plody poškodené prvou generáciu škodcu často nedokončia svoj vývoj a v priebehu vegetácie  odpadávajú. Druhá generácia škodu má na svedomí  výrazne zhoršenú skladovateľnosť plodov, keďže tieto sú častejšie napádané rôznymi hubovými patogénmi.

Piliarka jabloňová (Hoplocampa testudinea)

Jabloň - choroby a škodcovia
Jabloň škodcovia – Piliarka jabloňová (Hoplocampa testudinea)

Spôsobuje tzn. skorú červivosť jabloní. Larvy škodcu prezimujú v pôde v hĺbke 2-25 cm. Imága sa začínajú objavovať niekedy už v koncom apríla, avšak najčastejšie začiatkom mája v čase kvitnutia jabloní. Krátko po vyliahnutí kladú samičky kladielkom vajíčka do kališných lístkov kvetov jabloní. Z vajíčok sa po 6-20 dňoch liahnu larvy. Najmladšie larvy škodia iba plytko pod pokožkou tvoriacich sa plôdikov, v dôsledku čoho vznikajú neskôr na plodoch skorkovatené jazvy, takto poškodené plody však neopadávajú. Staršie larvy vyžierajú vnútro plodov, ktoré opadávajú v priebehu júna jeden až dva týždne pred opadom plodov, ktorý je  spôsobený  obalovačom jablčným. Jedna larva môže počas svojho života poškodiť 3-4 plody. Dospelé larvy opúšťajú opadnuté plody, alebo sa spúšťajú z ešte neopadnutých   na zem, kde prezimujú.

           

Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum)

Prítomnosť tohto škodcu nám prezradia poškodené kvety, ktoré majú zaschnuté a zhnednuté korunné lupienky. Škody spôsobené dospelcami na rašiacich pukoch a neskôr na plodoch zväčša unikajú našej pozornosti.

Jabloň škodcovia – Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum)

Dospelé chrobáky prezimujú v rôznych úkrytoch a v povrchovej vrstve pôdy. Na jar nalietavajú do sadov kde sa živia nalievajúcimi sa púčikmi a neskôr listami. Samičky kladú vajíčka do zelených kvetných pukov. Vyliahnuté larvy vyžierajú všetky časti kvetu a následne sa kuklia. Dospelce sa ešte krátky čas po vyliahnutí  živia listami, občas môžu nabodávať aj plody a od konca júna zaliezajú do úkrytov, kde v tzv. letnej diapauze zotrvávajú až do jesene a potom sa sťahujú do zimných úkrytov.

           

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi)

Panonychus ulmi
Jabloň škodcovia – Roztočec ovocný (Panonychus ulmi)

Rašiace listy napadnuté roztočcom ovocným zostávajú malé a ich okraje prípadne aj celé zasychajú. Neskôr počas vegetácie spodné časti listov hnednú a vrchné sa sfarbujú do bronzova. Napadnuté listy sa môžu stáčať, usychať a opadávať. Pomocou lupy je na nich možné pozorovať výskyt do červena sfarbeného škodcu. Silný výskyt roztočca ovocného môže nastať najmä ak prevláda suché a teplé počasie.