Vošky (Aphididae)

 Na jabloniach škodia najčastejšie voška jabloňová (Aphis pomi), voška skorocelová (Dysaphis plantaginea) a voška (Dysaphis devecta). Prezimujú na jabloniach v štádiu vajíčok. Larvy sa liahnu obyčajne v apríli, v čase pučania jabloní. Škodia cicaním na listoch, v dôsledku ktorého dochádza k rôznym deformáciám. Sladké výlučky vošiek tzv. medovica znečisťuje povrch listov a láka rôzne druhy hmyzu, ale predovšetkým mravcov. Medovicou znečistené časti rastlín môžu byť napádané čerňami, čo znižuje výkon asimilačného aparátu. Vošky majú obrovský rozmnožovací potenciál. Napadnuté rastliny sú vystavené značnému stresu v dôsledku ktorého zaostávajú v raste, v niektorých prípadoch môžu byť poškodené aj plody a kvôli nevyzretiu pletív môže dochádzať aj k zníženiu mrazuvzdornosti. Zvlášť ohrozené sú mladšie a dusíkom prehnojené stromy.

 

          Voška jabloňová (Aphis pomi)

Aphis pomi
Voška jabloňová (Aphis pomi)

Okrem jablone môže Aphis pomi poškodzovať aj hrušku, hloh, mišpuľu a jarabinu. Bezkrídla samička meria 1,5-2,0 mm, je trávovozelenej farby. Larvy sú zelené s čiernymi nohami, tykadlami a sifunkulami.

Cicaním poškodené listy sa skrúcajú, no zostávajú zelené. Pri silnom napadnutí usychajú celé výhonky. Koncom mája začiatkom júna sa vyvíjajú okrídlené samičky, ktoré prelietajú na ďalšie stromy a zakladanú nové kolónie. Tieto môžu spôsobovať najväčšie škody v priebehu júna a júla.

Voška jabloňová môže mať počas vegetácie 10-13 generácií. Keďže celý jej vývin prebieha na jednom hostiteľovi (monocyklický druh), môže dôjsť k jej značnému rozšíreniu.

 

          Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea)

Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea)

Ide o dicyklický druh, kde primárnym hostiteľom je jabloň a sekundárnym skorocel. Spoločným znakom rôzne sfarbených bezkrídlych jedincov je voskový poprašok.

Cicaním listov dochádza k ich stáčaniu smerom dolu pričom sa  sfarbujú do červena a neskôr môžu aj opadávať. Pri silnom napadnutí môžu byť poškodené aj mladé výhonky. Na jabloni sa vyvinie len niekoľko generácií.

Už v máji začínajú prvé okrídlené jedince preletovať na rastliny skorocelu. Napadnutie voškou skorocelovou býva väčšinou lokálneho charakteru.

 

     

 

     Voška (Dysaphis devecta)

Dysaphis devecta
Dysaphis devecta

Napadnutie touto voškou sa prejavuje hrubnutím okrajov listov a ich stáčaním.

Na hornej strane listu dochádza k rôznym deformáciám v podobe červeno, ružovo prípadne žlto sfarbenej napuchnutej hálky (zdurenina listového pletiva). Poškodené môžu byť aj plody na ktorých sa tvoria červené škvrny.

Voška (Dysaphis devecta) je monocyklický druh.

     

Jabloň – biologická ochrana proti voškám

  • prípravky a listové hnojivá na báze Azadirachta indica (NeemAzal T/S, KARANIMBA Micro)
  • prípravky a listové hnojivá na báze olejov (BorOil, FerrumOil, Prev B2, Rock Effect, FLORAVITA Citro, FLORAVITA Coco)
  • mikrobiálne hnojivo na báze baktérií (NovaFerm Orion)
  • extrakt zo žihľavy dvojdomej (BiokaURTICA)
  • výluh z tropického kra Quassia amara
  • prostriedky na mechanickú ochranu (Lepové pásy na kmene stromov)

Krátko po vypučaní

je vhodné použiť tzv. predjarný postrek (BorOil 50-80 ml/10 l vody, alebo iné listové hnojivo na báze olejov ako napr. FerrumOil, Prev B2 v dávke podľa návodu na použitie). Z praktického pohľadu je k listovým hnojivám na báze olejov  vhodné  pridať aj niektoré z listových hnojív s obsahom medi (CuproTonic 50 ml/10 l vody, alebo Controlphyt  Cu 15-20 ml/10 l vody), alebo ak to teplota vzduchu dovolí (min. 15 ℃ nie však viac ako 25 ℃) tak sírnatý prípravok (Thiovit jet 30 g/10 l vody) čím sa obmedzí škodlivé pôsobenie  resp. posilní prirodzená odolnosť voči hubovým chorobám. Pri kombinácii sírnatý prípravok a listové hnojivo na báze oleja odporúčame používať nižšie odporúčané dávky oboch prípravkov. Okrem vyššie spomenutých prípravkov je možné na tzv. predjarný postrek použiť aj prípravok Rock Efekt v dávke 300 ml/10 l vody.

Neskôr počas vegetácie

preventívne, alebo najneskôr po spozorovaní vošiek je možné použiť okrem už  spomínaných prípravkov (pozn. Rock Effect v tomto termíne je možné použiť v dávke 100-300 ml/10 l vody)  aj prípravky na báze azadirachta indica (NeemAzal T/S 30-50 ml/10 l vody, Karanimba mikro 20-50 ml/10 l vody), prípadne extraktu zo žihľavy (BiokaURTICA 50-70 ml/10 l vody najlepšie spolu s listovým hnojivom BorOil v dávke 10 ml/10 l vody). Účinný je aj výluh z dreva  tropického kra Quassia amara a mikrobiálne hnojivo NovaFerm Orion 60-70 ml/10 l vody.  Po odkvitnutí je možné využiť aj ďalšie listové hnojivá na báze olejov ako sú FLORAVITA Citro 10-25 ml/10 l vody, alebo FLORAVITA Coco 40-60 ml/10 l vody.