Odtrhnutie človeka od Matky Zeme
Bolo hmlisté, sychravé zimné počasie a tak som sa s rodinou pri prechádzke v starom meste v Bratislave zatúlal do motýlieho domu. Moja dcéra sa hneď potešila krásnym modrým motýľom a peknému miestu. Ako sme tak vošli dnu, uvidel som na stene dosku z windsurfingu. A keďže sám mám rád tento šport a chápem pointu a výstižnosť surfovania – čo značí slobodu na vlnách, vietor vo vlasoch a bezstarostný život – hneď som pochopil myšlienku. Obďaleč som uvidel dve lehátka na piesku a tak som si na jedno z nich sadol a pri príjemnej meditačnej hudbe a žblnkote vody opodiaľ sa dostal do hlbokej meditácie.
Meditácia a hlboké poznanie
Spočiatku so mnou mykalo a snažil som sa utíšiť, keď zrazu som pochopil zmysel tohto miesta. Ten chvíľkový dotyk s prírodou v betónovej džungli, kde každý hľadá únik z reality a bezmyšlienkovito nakupuje, míňa peniaze, navštevuje bary, reštaurácie, vybavuje si niečo, alebo len tak bez zmyslu sa prechádza ulicami.
A tak mi to došlo. Prečo? Prečo vlastne? A viete prečo? Pre ľudí. Odpoveď je, človek prichádza do mesta preto, aby bol v kontakte s ľuďmi. Pretože tak ako motýle zaplnili bezduchú pivničnú miestnosť životom, tak ľudia zaplnia prázdne betónové ulice životom. A áno, aj ľudia sú príroda, tak isto ako motýle, aj ľudia sú súčasťou prírody ako celku. To práve my, ľudia, dokážeme vyplniť tieto prázdne miesta.
A že sme zavretí v betóne? Áno, pretože vonku je zima, vietor a dážď a tak ako motýle by v tomto počasí neprežili, tak my ľudia by sme boli tiež v nepohode.
A tak sme vytvorili byty a domy podľa predlohy jaskýň, ktoré sme ešte dávno našli, keď sa počasie zhoršilo a boli sme vystavení neľútostným poveternostným podmienkam pri cestovaní za lepším miestom na život. Keďže ako ľudia sme sa museli v histórii často presúvať na nové miesta, či už v dôsledku hľadania potravy, vody, nedostatku miesta, zmeny klímy, útokov iných kmeňov, alebo jednoducho len preto, že sme túžili objavovať nové, lepšie svety pre našich potomkov a nové generácie.
Prečo človek stvoril domy a byty
Áno, ľudstvo bolo neustále v pohybe. A práve jaskyne ich často uchýlili. A tak vznikli prvé domy, byty, hrady, zámky, pivnice a ďalšie obytné časti.
Ale ľuďom chýbala príroda, a tak si ju nosili do svojich príbytkov ako rôzne rastliny, stromy, kvety a byliny. Ale tie potrebovali vlhkosť, a tak sme im vytvorili v príbytkoch malé fontány, vodopády, jazierka, akváriá a počúvali pri tom žblnkot vody. Ale aj zvieratám bola zima, a tak sme ich začali chovať vo svojich príbytkoch, začali sme si ich ochočovať, ako rôzne psy, mačky, kone, hydinu, zajace, rybičky, plazy, obojživelníky a tiež hmyz.
A tak sme sa spolu s prírodou z časti premiestnili pod strechu a do tepla. Samozrejme, za to mohlo tiež studené a chladné počasie. Keďže v teplejších podmienkach ľudia nemusia stavať tak silno izolované príbytky a nemusia sa až tak oddeľovať od prírody.
Nehovoriac, že v zime väčšina zvierat je v hlbokom spánku. Ryby sa zdržiavajú na dne jazier pod zamrznutou vodnou hladinou. Hmyz je v hlbokej hibernácii. Časť vtáctva odletela za teplom na juh. Trávnik je zakrytý bielou perinou a kvetiny vonku vôbec nekvitnú. Často nevidíme týždne a niekedy aj mesiace slnko a necítime slnečné lúče na svojej pokožke.
Zima je čas spánku pre mnoho tvorov, ale náš život prúdi ďalej, akoby sa nič nezmenilo. Naša pokožka je bledá, vitamínov v tele je stále menej, stavy depresie a skľúčenosti silnejú. Úsmev z tváre ľudí na ulici sa vytráca, čím zima trvá dlhšie. Áno, všetci tie stavy poznáme.
Prichádzajúca jar a nový začiatok
Ale o to krajší je pocit, keď počujeme vtákov začať spievať prvú pieseň o blížiacej sa jari. Keď zahliadneme prvý náznak vyčnievajúcej kvetiny zo zeme. Prvosienky, narcisy, tulipány, hyacinty a zrazu sa zo dňa na deň ukáže zlatý dážď, bahniatka a ďalšie rastliny vykúkajúce spod zeme. Trávnik sa zazelenie a prídu prvé púpavy.
To už vtáky poletujú a vyspievajú celý deň intenzívnejšie, ako v koncertnej sieni hrá naživo celý orchester. Na našej tvári sa vyčarí nežný úsmev, na oblohe už deň čo deň vykúka slniečko a ani jarný dáždik už nám nezoberie energiu, lebo vieme, že všetko sa raz skončí a čo chvíľa sa všetko zazelenie.
Stromy rozkvitnú a hmyz ich začne opeľovať. Naša záhrada kvitne všetkými farbami a my sa môžeme započúvať do zvuku opeľovačov naháňajúcich sa za nektárom. O chvíľu už budú stromy zelené a postupne nahodia listy a to už cítite teplo vychádzajúce zo zeme a všade vôkol nás sa to hemží životom.
My si už môžeme len tak sadnúť na zem a načúvať tomuto nádhernému dielu života. Aktívne sa zapájať do diania a tvoriť lepšie podmienky na život pre hmyz, vtáky, zvieratá a naše rastliny.
Zem sa prebúdza a my začíname sadiť prvé reďkovky, cibuľky a tí rýchlejší už ich aj zbierajú. Nasleduje koreňová zelenina a za chvíľku už začneme do záhrady sadiť aj naše priesady pestované za oknom. Tešíme sa a dýchame étery Matky Zeme vychádzajúce z nej pri každom jej odkrytí.
Vtáčiky, ktoré sme v zime prikrmovali, sa nám odvďačujú krásnym spevom a štebotom. Príroda naplno ožíva a plodí svoje nové potomstvo.
A to je to krásne, čo nás udrží pri živote aj v tomto zimnom období. To je to krásne a úžasné, čo nám dá silu vydržať a nevzdať sa. Lebo vieme, že po každej búrke a po každej zime vyjde slnko a život sa opäť vráti do normálu.
Milujme život, pretože my sami sme život. My ľudia, ktorí zapĺňame betónové ulice a prázdne domy životom. To my ľudia vytvárame hudbu, ktorá je tak krásna a ktorá vlastne napodobňuje prírodu a jej zvuky, spev vtákov a zurčiace potoky. Pretože hudba je krásna, hudba je život.
Svetlo na konci tunela
Obklopujte sa prírodou a skvelými ľuďmi, pretože vzťahy sú všetko, na čom záleží. Vzťahy s ľuďmi, vzťahy so zvieratami, rastlinami a prírodou ako celku. Vzťahy s neviditeľnými silami a vzťahy s nami samými. To je to, na čom záleží.
Pretože naše zážitky, naše vedomosti, naše skutky, naše hodnoty a naše srdcia nám nik nemôže zobrať. Nič z toho nezhrdzavie, nepodlieha zubom času a nie je pominuteľné.
Všetko živé sa opäť narodí a všetko živé sa samo rozmnožuje a násobí. Nepotrebuje údržbu a je nekonečné. Tak ako naše duše, tak ako naša Zem, ako príroda okolo nás, všetko tu žije už milióny rokov, vyvíja sa, aj keď je nemenná.
To my sme diváci a pozorovatelia a zároveň je nám umožnené hrať sa na tejto Zemi a užívať si ju tak, ako malé deti, keď sa hrajú v piesku na slniečku.
Užívajme si dary Zeme a prírody, ktorú sme dostali. Je naša, tak sa o ňu starajme s láskou a citom, pretože aj naše deti chcú sa s ňou ďalej hrať a žiť na nej, tak ako naši predkovia. Pre úctu našich predkov sa o ňu starajme s láskou a uznaním.
Je pre nás všetko a žiadna ďalšia už pre nás ľudí neexistuje. Zem je len jedna, tak si ju udržme v zdraví.
Prajem vám krásnu jar a krásnu úrodu v tejto sezóne.
Buďte šťastní.
