Broskyňa a marhuľa
Plody marhúľ a broskýň majú vysokú dietetickú aj zdravotnú hodnotu. Okrem priameho konzumu poskytujú širokú škálu najrôznejšieho využitia v domácnosti i v spracovateľskom priemysle.
Správna voľba stanovišťa pre marhule je dôležitým opatrením, ktoré rozhodujúco vyplýva na efektívnosť pestovania. Geneticky sa vyvíjala v klimatických oblastiach rýchleho prechodu zimy do jari bez podstatných teplotných zvratov.
Pri výbere stanovišťa nesmieme zabudnúť, že marhule sa skôr vyrovnávajú so suchou ako s premokrenou pôdou, aj keď na závlahu hlavne pri dozrievaní plodov, reagujú veľmi priaznivo . Zo živín potrebujú najviac draslíka, fosforu a vápnika.
Marhule sú pomerne náročné na pôdu. Najvhodnejšie sú stredne ťažké piesočnato-hlinité pôdy a hlinité pôdy s obsahom ílovitých častíc do 40%. Najdôležitejším predpokladom je však vysoký obsah vzduchu v pôde.
Broskyňa rovnako ako marhuľa patrí medzi teplomilné druhy s vysokými nárokmi na svetlo. Takisto vyžaduje ľahké, hrejivé, bohaté, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy s vyšším obsahom vápnika. Broskyňa je citlivá na nedostatok dusíka, horčíka, železa mangánu a bóru.
Broskyňa a marhuľa- choroby
Moníliová hniloba (Monilinia fructigena a M. laxa)
Napadnuté môžu byť kvety, letorasty, vetvy a plody. Kvety a malé plody hnednú a zasychajú. Na postihnutých miestach často vzniká glejotok. K napadnutiu dochádza v období dozrievania a zrelosti. Najskôr na plodoch vznikajú mäkké hnednúce miesta, ktoré sa rýchlo rozširujú až zachvátia celý plod. K napadnutiu plodov dochádza najčastejšie v dôsledku poranenia- prasknutiu, krúpov, škodcov.. Ochorenie môže zničiť prevažnú časť kvetov aj vetiev. Veľmi škodlivé je aj napadnutie už zrejúcich plodov, nakoľko sú celkom znehodnotené.
Šárka (plum pox virus)
Z latinského názvu (plum pox virus) je zrejmé že šárka napáda práve slivky, no jej hostiteľmi sú broskyne, marhule, mandle, trnky, višne. Prejav ochorenia je veľmi variabilný. Líši sa podľa druhu a odrody hostiteľa, podľa kmeňa i typu vírusu a významne ho ovplyvňuje priebeh počasia. U broskýň sú príznaky šárky na listoch aj plodoch. Na listoch sa prejavujú svetlozelené až žltozelené prúžky, ktoré úzko lemujú žilky. Na plodoch vznikajú krúžky alebo mapovité, prípadne mramorovité kresby. Môže dôjsť až ku deformácii plodu.
Rakovinové odumieranie vetví kôstkovín (Pseudomonas syringaem, Leucostoma cincta a L. persooni)
Na vetvách a kmeňoch stromov je vidieť tmavo sfarbené miesta, ktoré sa mierne prepadávajú a postupne odumierajú. Tieto nekrotické škvrny sa zväčšujú a zasahujú vodivá pletiva, nad postihnutými miestami vädnú a postupne usychajú alebo pri chronickom prejave majú menšie, často žltozelené listy. Na postihnutých miestach sa obvykle prejavuje silný glejotok. Ochorenie najčastejšie napáda práve marhule a broskyne, ktoré sú v našich podmienkach často oslabené priebehom počasia a následne napadnuté škodlivými organizmami.
Kučeravosť broskyne a marhule
Napadnuté sú predovšetkým listy, menej často kvety a plody. Na listoch sú zo začiatku mierne, neskôr nápadne vypuklé, svetlozelené alebo červené pľuzgiere, dochádza ku skrúcaniu listov. Predovšetkým na spodnej strane napadnutých listov sa vytvára biely povlak. Postihnuté listy usychajú a opadávajú. Napadnuté konáriky prestávajú rásť, dochádza k zdureniu , deformáciám a práskaniu. Silne postihnuté letorasty zasychajú. Na plodoch vznikajú červenofialové, lesklé okrúhle škvrny často s nepravidelným okrajom.
Múčnatka broskyne
Múčnatku spôsobuje huba sphaerotheca pannosa var. persicae. Napáda listy, konáre a predovšetkým plody. Na listoch vznikajú rôzne veľké škvrny pokryté belavým alebo svetlo ružovým podhubím. Listy sa deformujú a opadávajú. Konáre sú pokryté najskôr bielym, potom hnedastým podhubím. Prestávajú rásť a často od vrcholu vysychajú. Na plodoch vznikajú rôzne veľké , najčastejšie okrúhle škvrny, najskôr biele a prejdú do hnedého sfarbenia podhubia.
Hnednutie listov marhule (Gnomonia erythrostoma f. sp. armeniaca)
Na čepeliach listov sú neohraničené žltozelené škvrny. Škvrny sa zväčšujú a na povrchu listov dochádza k hnednutiu žiliek. Za nepriaznivého počasia sa škvrny zväčšujú, od stredu postupne listy hnednú a často ešte pred zberom úrody listy opadávajú. Za suchého počasia ochorenie stagnuje. Toto špecifické ochorenie napáda marhuľu obyčajnú.
Chrastavitosť marhule (Venturia carpophila)
Huba menom Venturia carpophila napáda plody, letorasty a listy. Na nezrelých plodoch vznikajú cca 1-4mm veľké škvrny olivovošedého až šedočierneho sfarbenia. Počet škvŕn narastá, spájajú sa a na plodoch tak vznikajú rôzne veľké plochy tzv. chrást. Postihnuté miesta nerastú, deformujú plody a často praskajú. Následne sú napadnuté moníliovou chorobou.
Suchá škvrnitosť listov (Wilsonomyces carpophilus)
Na listoch vznikajú okrúhle cca 2-8mm veľké, červenofialové až červenohnedé škvrny často s tmavším lemom. Pri silnejšom napadnutí dochádza k rozpadu listu. Ochorenie sa šíri predovšetkým za teplejšieho a vlhkého počasia. Napadnuté bývajú okrem broskyne a marhule, čerešne, višne, slivky a im príbuzné dreviny. Základom ochrany je likvidácia napadnutých listov, výskyty redukuje predjarný postrek meďnatými fungicídmi.
–
Broskyňa a marhuľa- škodcovia
Obaľovač broskyňový (Cydia molesta, syn. grapholitha)
Húsenice 1. generácie obaľovača napádajú letorasty, ktoré v dĺžke asi 10-15cm vädnú a zasychávajú. Húsenice 2. a 3. generácie napádajú plody, predovšetkým broskyne.
Psota broskyňová (Anarsia lineatella)
Rašiace púčiky a letorasty zasychávajú v dôsledku požierania húsenice Anarisie lineatella. Počas vegetácia napádajú ich húsenice predovšetkým plody. Húsenice sú tmavé hnedé so žltými zárezmi medzi jednotlivými článkami tela. Hlava, hrudný štítok a nohy sú čierne.
Voška hniezdotvorná (Brachycaudus shwartzi)
Vošky na jar najskôr sajú na púčikoch kvetov, neskôr na spodných stranách litov na špičkách mladých výhonkov. Spôsobujú tým zvíjanie a deformácie listov. Listy neopadávajú, ale vytvárajú zhluky hniezd. Výhonky sa nevyvíjajú a nasledujúci rok zostávajú neplodné. Tento druh patrí k najdôležitejším voškám broskyne. Ochrana sa robí predjarným ošetrením na báze olejov.
Voška broskyňová (Myzus persicae)
Dospelí jedinci sú prevažne žltkastozelení, ale môžu sa líšiť od belavých po ružovo alebo červené sfarbenie. V chladných podmienkach sú často tmavšie. Spôsobujú silné zvíjanie a skrúcanie listov. Rast výhonkov môže byť zastavený, pričom napadnutie je také vážne, že ovplyvní kvalitu aj množstvo úrody. Je prenášačom vírusu šárky.
Obaľovač kôrový (Enarmonia formosana)
Húsenice obaľovača sú asi 11mm dlhé, hnedasté, nazelenalé prípadne ružovkasté. Ich dlhodobé napadnutie kôry spôsobuje odumieranie vetví a celých stromov.
Na kôre predovšetkým starších stromov sú na úrovni pôdy do výšky cca 50cm zreteľné kompaktné oranžové kôpky trusu a pilín, ktoré značia prítomnosť obaľovača kôrového. V miestach napadnutia sa objavuje glejotok.
Priadzovček púčikový (Argyresthia pruniella)
Svetlozelené iba 1,5mm dlhé húsenice vyžierajú na jar pupene čeresne, broskyne a ostatných jadrovin. Postupne vnikajú do kvetových pukov. V zasušených napadnutých pukoch kvetov zostáva suchý trus v pavučine. Predjarným postrekom na báze oleja im vieme predísť.
Ploskanka čerešňová (Neurotoma nemoralis)
Larvy- húsenice ploskanky žijú najskôr v spoločnom hniezde, neskôr sa rozliezajú a žijú v skrútených listoch. Málo pohyblivé samičky kladú vajíčka v pravidelných reťazcoch zo spodnej strany listov čerešne, višne, broskyne či marhule. Hniezda bývajú hlavne na koncoch vetiev. Asi po mesiaci sa zahrabávajú do zeme a tam vytvárajú husté kokóny. Ochrana spočíva v odstránení hniezda s larvami.
Piadivka jesenná (Operophtera brumata)
Svetlozelené húsenice piadivky sa vyskytujú na listoch všetkých ovocných drevín. Húsenice poškodzujú ako puky, tak listy, kvety i plody. Vyžierajú do nich hlboké diery, ktoré vedú buď k odpadu plodu alebo k výrazným deformáciám plodov.
Nosánik ovocný (Rhynchites spp.)
Všeobecnými známkmi nosánikov sú ich dlhé nosy, priame nelomené tykadlá a nápadné kovovo modré fialové či zelené sfarbenie. Na napadnutých plodoch môžeme badať niekoľko mm hlbokých jamiek.
Podkopáčik špirálový , podkopáčik ovocný ( Lyonetia clerkella, Leucoptera malifoliella)
Roztočec ovocný a jabloňový ( Panonychus ulmi, Tetranychus urticae, T. vienensis)
Vážnym problémom roztočcov je ich rezistencia voči mnohým protilátkam. Ako účinný spôsob ochrany sa osvedčilo vysádzanie dravých roztočov druhu Thyplodromus pyri.
