Z morfologického hľadiska čerešne a višne radíme do skupiny červených kôstkovín. Čerešne patria medzi prvé jarné ovocie a zrejú po dobu 8 týždňov. Farba plodov môže byť žltá, oranžová, červená, tmavočervená až čierna. Konzumujú sa ako stolové ovocie, ale hlavne slúžia na zaváranie, výrobu destilátov, ovocných vín či k ďalšiemu priemyselnému spracovaniu.
Intenzívne sady čerešní sa pestujú v nadmorskej výške 200-400 m s priemernou ročnou teplotou nad 7,5 ° C. Neznášajú polohy so studenými pôdami a prudkými teplotnými rozdielmi. Pôda by mala obsahovať dostatočné množstvo vápnika, ktorý potrebujú kôstkoviny viac ako jadroviny. Čerešne nevysádzame na miesta s tendenciou častých prívalov vody, nakoľko po dlhotrvajúcich dažďoch dochádza k popraskaniu plodov a následnej monilióze.
Medzi jednotlivými odrodami či skupinami sa často vyskytuje intersterilita, preto je výhodné vysadiť kombinácie aspoň dvoch rôznych odrôd.
Najčastejšími opeľovačmi sú včely hlavne preto, že v období rozkvetu sú jediným hmyzom zastúpeným vo väčšom množstve.
Čerešne a višne- choroby
Škvrnitosť listov čerešne (Blumeriella jaapii)
Na hornej strane čepele listov sú vínovočervené, okrúhle, spočiatku neohraničené, 1-2mm veľké škvrny. Na rube listu sú škvrny menšie, ohraničené, hnedočervené až hnedé. Vytvára sa sa belavý až svetlo ružový povlak. U náchylných odrôd višne dochádza pri predčasnom opade listov k nepriaznivému ovplyvneniu kvality a množstva, diferenciácie kvetových pukov a vyzretiu dreva.
Dierkovitosť listov alebo klasterosporiózu (Stigmina carpophila syn. Clasterosporium carpophilum)
Spôsobuje ju huba, ktorá sa objavuje na listoch. Hostiteľom je čerešňa, slivka, broskyňa, marhuľa a mandľa.
Spočiatku sú badateľné len škvrny oválneho až okrúhleho tvaru s priemerom maximálne 5 mm. Sfarbené sú do tmavofialova, stred býva bledý. Pri dlhšom pôsobení patogéna dochádza k hnednutiu až vyschnutiu škvŕn. Ak sú listy silno napadnuté, predčasne opadávajú.
Najväčším zdrojom infekcie sú opadané choré listy a konáriky. Rozširovaniu choroby najviac napomáha vlhké počasie.
Najväčšie škody spôsobuje na plodoch a listoch, čím oslabuje celý strom. Drevo nevyzrieva a rastlina je menej odolná voči mrazom.
Moníliová hniloba plodov (Monilinia laxa)
Napadnuté môžu byť kvety, letorasty, vetvy i plody. Kvety a malé plody hnednú a zasychajú. Listy, resp. letorasty vädnú a spolu s postihnutými vetvami vysychajú. Na postihnutých miestach sa často vyskytuje glejotok. K napadnutiu plodov dochádza pri dozrievaní a zrelosti. Najčastejšie však po poranení. Najskôr vznikajú na plodoch mäkké hnednúce miesta, ktoré sa rýchlo rozširujú až zachvátia celý plod.
Moníliová spála kvetov a výhonkov višní
Nekrotická krúžkovitosť čerešne (Prunus necrotic ringspot virus)
Na čepeliach listov sú chlorotické ohraničené škvrny, drobné krúžky, alebo pruhy. Postihnuté miesta sa krútia, na spodnej strane listov sa objavujú v okolí žiliek výrastky. Postihnuté miesta postupne nekrotizujú a vypadávajú. Listy sa postupne rozpadávajú a často zostáva zachovalý iba úzky prúžok pletiva v okolí nervov. Príznaky sú silnejšie pri teplom počasí. V ďalších rokoch býva prejav príznakov variabilný, prípadne môže aj zmiznúť.
Zhubná rakovina čerešne (Petunia asteroid mosaic virus)
Na mladých letorastoch čerešne a višne sú pozdĺžne, rôzne veľké nekrózy. Letorasty zastavujú rast, ohýbajú sa a od vrcholu odumierajú, bazálna časť zostáva zdravá. V nasledujúcich rokoch vyrastajú nové zdravé letorasty zo spodných zdravých očiek. Poškodenie sa každoročne opakuje. Prírastky sú krátke, dochádza k typickému vodorovnému predlžovaniu vetví. V miestach odumierania vznikajú rakovinové uzly až tumory, dochádza k nekrózam, odlupovaniu kôry a obvykle ku silnému glejotoku.
Ďalšie vírusové choroby čerešne a višne
Grmaník čerešňový (Taphrina cerasi)
V napadnutých korunách stromov môžeme vidieť tvorbu čarodejných metiel- čo je najčastejším príznakom. Nápadné sú hlavne po opade listov. Môžu byť vzpriamené alebo previsnuté. Listové púčiky na čarodejných metliach skôr pučia, sú nápadne olistené už počas kvitnutia stromov. Na napadnutých výhonkoch sa netvoria kvetné púčiky a ak sa aj vytvoria tak zasychajú a opadajú. Napadnuté listy sú svetlozelené, žltočervené až červené a skučeravené. Sú menšie a hrubšie. Na spodnej strane sa vytvára ružový povlak vreciek. Listy rýchlo černejú a zasychajú.
Čerešne a višne- škodcovia
Vrtivka čerešňová (Rhogoletis cerasi)
Biele, beznohé larvy, pred kuklením cca 6mm dlhé spôsobujú červivosť čerešní. Dospelé jedince sa vyznačujú žltým sfarbením hlavy so zelenými očami, hruď škodcu je žltohnedá až hrdzavá s výraznou žltou škvrnou. Krídla majú štyri priečne tmavé pásiky. K základným príznakom prítomnosti škodcu patria vpichy na šupke, ktoré vznikli po kladení vajíčok. Vrtivka je najvážnejším škodcom čerešne. Veľakrát bývajú napadnuté takmer všetky plody. Prednostne bývajú napadnuté sladké odrody, viac sú ohrozené neskoré čerešne.
Voška čerešňová ( Myzus cerasi)
Niekoľko druhov vošiek môže prenášať choroby rastlín a to najmä vírusy, ktoré sa dostávajú do tela rastliny počas vysávania jej štiav. Vošky sú malé 1 až 4 mm dlhé jedince. Majú mäkké telo hruškovitého tvaru. Môžu byť zelené, žlté, hnedé, červené alebo čierne v závislosti od druhu a potravy. Dospelé vošky sú bezkrídle, ale niektorým z nich môžu vyrásť aj krídla, najmä ak ich populácia je značne vysoká. Majú dve tykadlá ako antény na špičke hlavy. Vošky vylučujú veľké množstvo lepkavej tekutiny známej ako medovica. Táto sladká limonáda kvapká na rastliny, priťahuje mravce a podporuje rast plesní na listoch.
Piliarka čerešňová (Caliroa cerasi)
Húsenice piliarky typicky skeletujú líc listov. Vyžierajú vrchnú pokožku a parenchým, takže zostáva spodná pokožka a žilky. Napadnuté listy hnednú. Húsenice sú 8-10 mm dlhé, kyjakovité pokryté čiernym slizom, podobné slimákom. Pri silnejšom napadnutí spôsobujú hnednutie a opad listov, niekedy aj predčasný opad plodov. Plodnosť klesá a môže byť oslabený aj rast v nasledujúcom roku. Piliarka má 2 generácie v roku. Húsenice prvej generácie sa objavujú v máji a v júni. Húsenice druhej- početnejšej generácie a preto aj škodlivejšej sa objavujú v auguste.
