Toto ste o nosánikovi určite nevedeli…

Čo ste o nich však určite nevedeli je fakt, že nosániky sú hmyz, ktorý najčastejšie nachádzame v jantári. Práve jantár a jeho ťažba prispela k pomenovaniu a rozdeleniu do základných tried i druhov. V jantároch boli nachádzané aj larvy, ktoré boli taktiež značným prínosom pre výskum tohto fascinujúco sfarbeného škodcu.

Sfarbenie nosánikov vo väčšine prípadov odzrkadľuje to, čím sa živia. Väčšina nosánikov je považovaná za škodcov. V našich zemepisných šírkach nájdeme nosánika ovocného takmer na každom ovocnom strome – hlavne na jabloniach, višniach, čerešniach, slivkách, marhuliach, broskyniach, či viniči a v mnohých prípadoch aj na obilninách. Najprv sa živia na kvetných pukoch vyhrýzaním hlbokých jamôk, čo zapríčiňuje ich zaschnutie. Neskôr sa živia na listoch, kvetoch a plodoch.

Nosánik a jeho charakteristické črty

Rhynchites bacchus
Rhynchites bacchus

Nosániky patria k najkrajšie sfarbenému hmyzu, ktorý v živočíšnej ríši chrobákov existuje. Ich telo je pokryté dlhými chĺpkami a farebnosť odlesku pripomína farby dúhy. Niektoré z nich majú žltozelené telo. Mnohé z nosánikov majú typicky čierne, prípadne hnedé zafarbenie.

Taxonomicky ich radíme do čeľade nosáčikovité. Táto čeľaď je považovaná za najväčšiu v ríši chrobákov. Mnohé z nosánikov sú pomenované podľa hostiteľa.

Pre nosániky je typický pohlavný dimorfizmus. To znamená, že samička a samec rovnakého živočíšneho druhu sa odlišujú. U nosánikov sa vo väčšine prípadov jedná o veľkosť, kedy samička je raz taká veľká ako samec. Pri niektorých druhoch je samička  inak sfarbená ako samec.

Dospelé jedince nosánikov dorastajú do veľkosti až 4,5- 6,5 mm a ich telo pripomína malých slonov. Majú dlhé nosy, na konci ktorého sa nachádzajú tykadlá.

Niektoré z druhov nosánika majú telo vyvinuté na lietanie. Veľmi zaujímavý fakt sa ukázal pri nosánikovi palmovom, ktorý dokáže preletieť až 800 metrov denne len preto, aby našiel nejakého hostiteľa, či príležitosť k páreniu.

Nosánik je považovaný za škodcu

Rhynchites bacchus
Rhynchites bacchus

Slovenských pestovateľov a záhradkárov trápi najmä škodca – nosánik ovocný, nosánik čerešňový a nosánik slivkový. To, že vaše ovocné stromy napadol nosánik spoznáte veľmi ľahko. Necháva listy vyhryzené nepravidelnými dierkami.

nosánik ovocný
Rhynchites bacchus

Pestovateľom ovocia, či vinárom spôsobujú nosániky veľké škody. V počiatočných fázach vývinu je veľmi ťažké identifikovať, či sa jedná práve o nosánika. Larva ma typickú bielu farbu s čiernou hlavičkou. Práve toto štádium nosánika je škodlivé nielen pre ovocné stromy, ale aj ruže, či napríklad sirôtky.

Okrem toho, že nosánik rád požiera listy rastlín, jeho larvy napádajú celé korene rastlín, ako sú napríklad rododendrony v parkoch, stromy čerešní, ale aj vinič. Samička nosánika kladie larvy do plodov, ktoré majú tvar ohnutého rožka.

V prípade, že sa neidentifikuje tento škodca včas, môže spôsobiť vädnutie celých rastlín, opadávanie listov, spomalenie rastu či úplné zahynutie napadnutej rastliny.

Do rodiny nosánikov patria aj malé čierne chrobáky, ktoré ste možno niekedy našli v múke alebo ryži, kukurici či pšenici. Práve preto, že boli nachádzané v zrnkách obilnín, dostali meno zrniar.

Ako proti týmto škodcom bojovať?

Vzhľadom na to, že rastliny hynú kvôli napadnutým koreňom, je vhodné použiť biologické riešenia vo forme prirodzeného nepriateľa. Pre larvy nosánikov sú takýmto nepriateľom parazitické hlístice rodu Heterorhabditis.  Veľmi účinnou zbraňou proti larvám nosánikov sú parazitické hlístice Larvanem. Tento biologický spôsob ochrany rastlín sa osvedčil hlavne vo vlhkom prostredí, kedy sú hlístice najaktívnejšie. Ihneď ako hlística zaregistruje svoju obeť, vnikne do nej cez ústny otvor. Ďalšie možné cesty akými hlística vniká do larvy sú dýchacie cesty či vylučovacie ústrojenstvo. Larvy, ktoré sú napadnuté, následne do 24 – 48 hodín hynú. Uhynuté larvy nosánikov ďalej slúžia ako potrava pre aktívne hlístice.

Najvhodnejší čas, kedy sa dajú hlístice aplikovať je v máji alebo v auguste. Hlístice sú aktívne vo vlhkom prostredí a ideálna teplota pôdy je približne 12- 30 stupňov. Po aplikácii prípravku je následne ideálne udržiavať pôdu ďalšie 3 až 4 týždne vlhkú.