Prvý človek, ktorý opísal baktérie bol vedec Anton van Leeuwenhoek v roku 1676. V roku 1982 sa pomocou baktérií vedci naučili vyrábať inzulín. Baktérie ovplyvňujú náš život a sú všade okolo nás a aj v nás samotných. Všetko živé na Zemi pochádza z pôdy, vrátane človeka, a preto sa nečudujme, že aj my sami sme nositeľmi baktérií. V našom tele sa nachádza viac ako 2 kg týchto tvorov. Žijú vo vzduchu, vo vode, v pôde, a práve tam je ich výskyt najvyšší.
Baktérie, pôda a rastlina
Pôda je živý organizmus, kde v jednom grame pôdy žije viac ako miliarda baktérií, zahrňujúca viac ako milión druhov. Najväčšiu hustotu dosahujú vo vrchnej vrstve pôdy. Ich úlohou je premieňať organickú hmotu na minerálne soli a dodávať tak pôde dusík, fosfor a síru. Na to, aby dokázali efektívne fungovať potrebujú pomocníkov, ktorí pôdu prevzdušnia a vytvoria organickú hmotu.
Tými pomocníkmi sú dážďovky. Práve tie sú tak dôležité pri tvorbe humusu. Na jeden hektár zdravej pôdy pripadá viac ako 250 000 dážďoviek. Čo je 25 dážďoviek na 1m2. Tieto dážďovky skonzumujú a zároveň vylúčia niekoľko stoviek ton zeme, pričom pôdu prevzdušňujú a hnoja. Ich exkrementy sú vlastne hnojivom, ktoré obsahuje 4 x viac dusíka (N), 3x viac vápnika (Ca) a 7 x viac fosforu (P) než okolitá pôda. Prijímajú minerálne látky a kombinujú ich s rastlinnými zvyškami, ktoré skonzumujú. Tie potom následne premenia na organickú hmotu. 90% rastlín potrebuje k svojmu rastu podhubie. Podhubie ovinie koreň rastliny a prenikne do jeho pletiva.
Následne vytvorí sieť, ktorá sformuje tvar rastlinných buniek. Rastlina až tisícnásobne rozšíri svoj koreňový systém, ktorým následne prijíma vlahu a živiny z pôdy. Tento symbiotický vzťah medzi koreňmi a hubami sa nazýva mykorhíza. V dôsledku používania pesticídov sa počet dážďoviek a baktérií extrémne znížil.
V laboratórnych podmienkach sa pri skúmaní rastlín žijúcich v pôde s nízkym množstvom baktérií a s pridávaním hnojív, dosiahol neporovnateľne horší výsledok ako pri pestovaní rastlín s vyšším počtom baktérií a bez pridania akéhokoľvek hnojiva.
Ako baktérie fungujú?
Mikroorganizmus je každý živý tvor, ktorý je taký malý, že ho voľným okom nevidíme. Najbežnejšie z nich sú baktérie. Tie sa objavili na Zemi už pred viac ako 3,6 miliardami rokov. Na Zemi je viac baktérií než akýchkoľvek iných foriem života. Vážia viac, ako všetky rastliny a zvieratá dohromady. Majú rady vlhko, teplo, živiny a majú mnoho tvarov a veľkostí.
Najbežnejšie z nich sú
- Koky – baktérie guľovitého alebo oválneho tvaru pripomínajúce loptičky.
- Bacily – baktérie v tvare malých tabletiek alebo tyčiniek.
- Spirily – dlhé baktérie skrútené do špirály ako vývrtka.
Každá baktéria sa skladá iba z jednej bunky. Jej vnútro je jednoduchšie ako vnútro iných buniek. Obsahuje cytoplazmu, v ktorej plávajú drobné molekuly nazývané ribozómy. Ribozómy pomocou zakódovanej DNA postavia pre bunku tie časti, v ktorých sa nachádzajú. Baktérie môžu mať aj chvost, tzv. bičík. Pomocou neho preplávajú až 100 násobok svojej dĺžky za jedinú sekundu.
Ako sa baktérie rozmnožujú?
Baktérie nevedia donekonečna rásť, ale majú schopnosť deliť sa, a tým svoj počet zvyšovať. Keď bunka baktérie dosiahne určitú veľkosť, vytvorí svoju kópiu DNA. Tá sa potom rozdelí a vytvorí dve nové identické bunky, pričom každá bunka má vlastnú DNA. Takto sa bunky stále násobia. Za 12 hodín sa jedna bunka baktérie môže rozdeliť až na 70 miliárd nových buniek.
Baktérie v pôde
Jeden hektár zdravej pôdy má v sebe asi 2500 kg baktérií. Pôda je od nich doslova závislá. To je presne dôvod, prečo sa na trhu objavili produkty ako NovaFerm alebo Bactofil. Produkty NovaFerm sú použiteľné aj postrekom na list, čím výrobca dosiahol efekt nielen hnojenia, ale aj ochrany rastlín a to nielen voči škodcom, ale aj chorobám. Všetky produkty NovaFerm sú v tekutej forme.
Mnoho rokov bol problém udržať baktérie v nečinnosti, aby dokázali vo fľaši prežiť dlhši čas. Práve unikátnym zložením a dlhým vývojom sa podarilo tieto baktérie udržať neaktivované vo fľaši, čo spôsobilo, že sú už voľne dostupné aj pre širokú verejnosť. V minulosti sa po pridaní štartéra baktérie uvoľnili, začali pracovať a vo fľaši nevydržali. V tomto prípade dôjde k aktivácii až po zapracovaní do pôdy alebo aplikáciou na list po zriedení s vodou. Všetky baktérie je možné miešať s ostatnými prípravkami na ošetrovanie rastlín.
Zoznámte sa s baktériami v jednotlivých prípravkoch
V ríši baktérií existujú druhy, ktoré produkujú toxíny a tie narušia bunkovú stenu hmyzu zvnútra a takto spôsobia ich rozklad. Najznámejšia z nich je baktéria Bacillus thuringiensis (Bt). Tento mikrób sa prirodzene nachádza v pôde, vode, na rastlinách a dokonca v nízkej miere aj v motýľoch a ich larvách. Druhy bežne používané ako insekticídy zahŕňajú Bacillus thuringiensis kmeň kurstaki (Btk), kmeň israelensis (Bti) a kmeň aizawa (Bta).
Vzhľadom na svoju špecifickosť sa tieto insekticídy považujú za ekologické, a to s malým alebo žiadnym účinkom na ľudí, voľne žijúce zvieratá, opeľovače a prospešný hmyz a používajú sa v ekologickom poľnohospodárstve. Práve baktéria Bacillus thuringiensis obsiahnutá v prípravku NovaFerm Viva likviduje pôdnych škodcov. Selektívne ničí škodlivý hmyz a nematódy v pôde, ako napr. háďatká, drôtovce, pandravy chrústov, siatice, mory, kukuričiara koreňového, larvy motýľov, larvy ostatných chrobákov, larvy a imága dvojkrídlovcov a iné. Táto baktéria vie prežiť aj na povrchu listov, a tak obsiahnutá v prípravku NovaFerm Orion pôsobí aj na húsenice motýľov.
Baktérie v prípravkoch NovaFerm
V produkte NovaFerm Orion a tiež NovaFerm Viva je obsiahnutá aj baktéria Photorhabdus luminescens a je to smrtiaca baktéria pre hmyz v štádiu lariev. Žije v jeho čreve. Keď háďatko infikuje hmyz v štádiu lariev, Photorhabdus luminescens sa uvoľní do krvného obehu a rýchlo zabije hostiteľa hmyzu (do 48 hodín) produkovaním toxínov. Taktiež vylučuje enzýmy, ktoré štiepia telo infikovaného hmyzu a biokonvertujú ho na živiny, ktoré môžu používať nematódy aj baktérie. Týmto spôsobom oba organizmy získajú dostatok živín, ktoré sa môžu mnohokrát replikovať (alebo sa množiť v prípade nematód). Baktérie vstupujú do potomstva nematód pri ich vývine. Takto eliminuje aj savých a žravých škodcov, ako sú vošky, strapky a molice.
Ďalšia baktéria Bacillus licheniformis selektívne degraduje patogénne huby na listoch a steblách rastlín, bez narušenia saprofytických húb. Má široký rozsah účinnosti proti chorobám rastlín, ako Sclerotinia, Bothritis, Fusarium, Cladosporium, Alternaria, Plasmopara, Cercospora, Uncinula, Venturia, Phodospharea, Puccinia a Phoma. Táto baktéria sa nachádza tiež v produkte NovaFerm Sirius.
Baktérie viažúce dusík
Druhy Azotobacter sú voľne žijúce baktérie viažuce dusík, na rozdiel od druhov Rhizobium normálne fixujú molekulárny dusík z atmosféry bez symbiotických vzťahov s rastlinami, hoci niektoré druhy sú s rastlinami spojené. Majú celý rad enzýmov potrebných na uskutočnenie fixácie dusíka. Fixácia dusíka je vysoko citlivá na prítomnosť kyslíka, takže Azotobacter si vyvinul špeciálny obranný mechanizmus proti kyslíku, konkrétne výrazné zosilnenie metabolizmu, ktoré znižuje koncentráciu kyslíka v bunkách. Fixácia dusíka hrá dôležitú úlohu v dusíkovom cykle.
Azotobacter tiež syntetizuje niektoré biologicky aktívne látky, vrátane niektorých rastlinných hormónov, ako sú auxíny, čím stimuluje rast rastlín. Odbúrava z pôdy ťažké kovy, ako je kadmium, ortuť a olovo. Niektoré druhy môžu tiež biodegradovať aromatické zlúčeniny obsahujúce chlór, ako sú napr. 2,4,6-trichlórfenol, ktorý sa predtým používal ako insekticíd, fungicíd a herbicíd, ale neskôr sa zistilo, že má mutagénne a karcinogénne účinky.
Baktérie z rodu Bacillus
Baktéria Bacillus subtilis sa nachádza v pôde a v trakte prežúvavcov a ľudí. Používa sa ako očkovací prostriedok do pôdy. Je známe, že má symbiotický vzťah s druhom Azotobacter. Tieto dva druhy baktérií spolu znižujú hladiny nerozpustného fosforu v pôde a pôda má úžitok z tohto symbiotického vzťahu kvôli hromadeniu fosforu. Fosfor sa tak zachytí v pôde. Bacillus subtilis spolupracuje aj s inými druhmi tým, že pomáha uvoľňovať fosfátové väzby a distribuuje fosfát do rôznych rastlín počas celej vegetačnej sezóny. Jeho endospóry môžu prežiť až 6 rokov vo vesmíre, ak sú pokryté prachovými časticami, ktoré ho chránia pred UV žiarením.
Bacillus megaterium je všadeprítomná v prostredí okolo nás. Okrem toho, že ide o bežnú pôdnu baktériu a endofyt, možno ju nájsť v rôznych potravinách (vrátane medu, v ktorých väčšina mikroorganizmov nerastie) a tiež na rôznych povrchoch.
Na trhu sú aj ďalšie výrobky s podobným zložením na obnovu pôdy s baktériami pre fixáciu dusíka a ďalších baktérií slúžiacich, či už ako štartér, alebo nosič . Tieto baktérie nájdete pod názvom Bactofil a sú určené ako bakteriálne hnojiva do pôdy. Sú v práškovej forme a obsahujú baktérie rodu Azospirillum, Azotobacter, Bacillus megaterium, Bacillus circulans, Bacillus substilis a iné.
Kolobeh dusíka
Dusík je plyn, ktorý sa nachádza vo vzduchu, avšak v tejto forme je pre rastliny neprijateľný. Pôdne baktérie dusík premenia na hnojivo. Rastliny použijú hnojivo na svoj rast. Zvieratá zúžitkujú rastliny a pôdu pohnoja svojimi výkalmi. Zvyšok rastlín sa rozloží v pôde a na povrchu. Dážďovky a huby premenia všetok materiál späť na organickú hmotu, a tú neskôr premenia baktérie na dusík prijateľný pre rastliny a ten opäť prijmu rastliny. Kolobeh takto pokračuje.
Čo baktérie dokážu a ako nám pomôžu v záhrade?
- Efektívny rozklad pozberových zvyškov, strniska a zeleného hnojenia.
- Sprístupňovanie dusíka, fosforu a draslíka pre rastliny.
- Úprava pH pôdy na neutrálnu hodnotu.
- Likvidácia len patogénnych spór húb a plesní v pôde.
- Úprava štruktúry a biologických vlastností pôdy.
- Zníženie spotreby hnojív, fungicídov a insekticídov.
Poznámka: Najlepivejšia baktéria na svete je Caulobacter crescentus a je trikrát lepivejšia ako sekundové lepidlo. Má vlastný patent na lepidlo a vyrába ho z cukru. Svet baktérií je zatiaľ neprebádaný a ešte nám prinesie mnoho úžitku, či už v poľnohospodárstve, medicíne, potravinárstve, stavebníctve alebo pri odstraňovaní odpadov. Možností je veľa a práce pre ne dostatok. Využívajme to, čo nám dala príroda a je to pre nás, aj pre planétu prirodzené.
Jeden hektár zdravej pôdy má v sebe asi 2,5 tony baktérií.