Aj malá zmena v prírode plošne zavedená, môže zapríčiniť veľké zmeny. Každá zmena plodí následok, či už k lepšiemu, alebo k horšiemu a tá na seba nadväzuje ďalšie zmeny a spúšťa sa kolobeh zmien, ktoré môžu zmeniť kvalitu našich životov a životov našich detí. Španielsko  nie v tak dávnom období masívne ťažilo drevené uhlie. Stromy boli vykácané, až na holú pôdu. Kopce ostali holé.  Namiesto  riek ostali len prázdne korytá, ktoré sa naplnili behom chvíle v období dažďov. Všetka voda masívne odtiekla do údolí a neskôr do mora.      So sebou zobrala aj všetku úrodnú pôdu. Nechala len holú púšť. Možno aj preto tam už nové stromy nikto nenasadil. Požiare, nedostatok vody, silné víchrice a horúčavy sa už postarali o zvyšok vegetácie. V letnom období človek nemôže ostať v týchto horách, nakoľko sa teplota vyšplhá nad 40 stupňov a bez stromov, ktoré by poskytli tieň, vodu, a prirodzenú vlhkosť, tam človek nevydrží. V zimnom období tam vietor ustavične nepríjemne fúka veľkou rýchlosťou, nakoľko nemá čo spomaliť jeho rýchlosť. Preto tam nájdeme opustené celé dediny a mestečka. Žili tam potomkovia bývalých ťažiarov dreveného uhlia. Za vidinou zisku a krátkodobého komfortu, nechali svojim deťom zem, na ktorej sa nedá žiť. Dnes to už všetci berú za samozrejmosť, že takto to tam vyzerá, ale stále to tak nebolo. Aj my berieme našu krajinu za samozrejmú. Myslíme si, že nás sa to netýka. Že máme dostatok vody, lesov, úrodnej pôdy, potravín a že všetko je v poriadku. Ale otázka znie. Odovzdáme naším deťom našu Zem, v lepšom stave, ako sme ju prebrali od svojich rodičov? Je len na nás ako sa rozhodneme.

Aj malá zmena, môže spustiť lavínu ďalších zmien.