Neskoré jarné mrazy – ako ochrániť svoju úrodu

Čo sa dá sa urobiť, aby sme svoju úrodu zachránili pred mrazom?

V posledných rokoch sa neskoré jarné mrazy stávajú pravidlom. Myslíme si, že zima skončila, príde apríl, máj a udrie jarný mráz. V čase vegetačného pokoja nie sú mrazy také nebezpečné ako práve neskoré jarné.  Tie predstavujú nebezpečenstvo najmä pre rozkvitnuté ovocné stromy. Život v stromoch a v rastlinách sa začína prebúdzať, šťava v pletivách už prúdi, prípadne sú v plnom rozkvete. Jarné mrazy nevieme nikdy predvídať, preto môžu nenapraviteľne poškodiť našu úrodu. Aj keď neexistuje zaručený spôsob, ako predísť zamrznutiu rastlín, existuje niekoľko možností, ako sa pokúsiť o záchranu.

Zdravá rastlina = odolnejšia rastlina

Zdravé rastliny s priaznivým fyziologickým stavom majú vyššiu mrazuvzdornosť.  Treba preto urobiť všetko, čo zamedzí ich výraznejšiemu vyčerpaniu a oslabeniu. Ide o zdôvodnený rez, výživu, závlahu, ochranu a reguláciu rodivosti a rastu. Najnáročnejšie na teplo sú marhuľa a broskyňa, potom je to dula, čerešňa a orech. Menej náročné sú lieska, hruška, slivka, višňa, jabloň a z drobného ovocia ríbezle červené a biele, egreš a malina.

-V ochrane proti mrazom rozoznávame dve metódy: pasívne (preventívne) a aktívne-

PASÍVNE (PREVENTÍVNE) METÓDY

Citlivosť na mrazy je ovplyvnená druhmi, biotopmi, teplotným priebehom, počasím a výživou. Riziko poškodenia mrazom znížime výberom menej rizikových lokalít. Nevhodné sú mrazové kotliny, preliačiny, vyvýšené údolia a rovina. Znamená to výsadbu na vyvýšené stanovištia a polohy, kde nehrozí také prúdenie a usadanie ťažšieho mrazivého vzduchu. Dva až tri metre široké krovie môže takisto prispieť k zamedzeniu prúdenia ľadového vzduchu.

Dôležitá je aj správna voľba odrôd – skoré odrody väčšinou aj skôr kvitnú. Preto je ideálne do kotlín vyberať neskoro kvitnúce odrody. Mimoriadne dôležité je hnojenie – predovšetkým fosfor a draslík majú pozitívny vplyv na fyziologický stav rastlín. Z radu našich produktov odporúčame  biostimulant na podporu rastu, kvitnutia a oplodnenia. Dusík však vo vyšších dávkach negatívne pôsobí na odolnosť rastlín.

AKTÍVNE METÓDY

Prekrytie netkanou textíliou

Najjednoduchšia forma ochrany pred mrazom je prekrytie netkanou textíliou, slamou, slamenými rohožami. Pri malých stromoch pomôže, ak ich zakryjete jutovinou, starou plachtou alebo iným podobným materiálom, ktorý prepúšťa vzduch.

Korunu stromov im celú vyplňte gučami, nie veľmi silno zhúžvaných novín alebo slamou, či dobre vysušenou nehnijúcou trávou a obaľte napríklad baliacim papierom. Rovnako aj na ochranu záhonov je vhodné používať tieto metódy prekrývania. Na záhony môžete použiť aj ihličie.

Ochrana zavlažovaním

Tento spôsob patrí medzi najspoľahlivejšiu ochranu.

Jemné kvapky stále zvlhčujú povrch dreva a pukov.  Proti mrazu možno zavlažovať dvoma spôsobmi – pod alebo nad korunou. Najviac používaným a efektívnym spôsobom je zavlažovanie nad korunou, pričom sa využíva teplo, ktoré vznikne pri kryštalizácii z 0 °C vody na 0 °C ľad.

Táto teplota je dostačujúca na ochranu úrody pred zmrznutím do -7 °C. Treba brať do úvahy vzdušnú vlhkosť a pohyb vzduchu, správne dávkovanie vody, ktorá musí súvisle pokryť rastlinu – a samozrejme, aj termín jej ukončenia. Lámaniu konárov obalených ľadom predchádzame podopieraním. Pozitívami tejto metódy sú: nízka náročnosť na ručnú prácu pri relatívne nízkych nákladoch.

Natieranie vápenným náterom

V minulosti bolo veľmi dôležitým opatrením bielenie kmeňov ovocných drevín pred zimou roztokom vápna. V predjarnom období nastáva veľký rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami.  V dôsledku prudkého výkyvu teplôt môže kôra pukať a odlupovať sa. Kmene bielime v dňoch bez mrazu, najmä v lokalitách, kde býva poškodenie kôry bežné. Vápenné mlieko má účinok proti mrazovému poškodeniu kôry, prípadne môže zabrániť predčasnému vypučaniu skoro kvitnúcich odrôd a ich následnému poškodeniu.

Poľné vykurovanie

Pri poľnom vykurovaní sa priamo alebo nepriamo privádza teplý vzduch k rastline. Prevod tepla sa uskutočňuje žiarením, konvenciou a teplovodom. Poľným vykurovaním môžeme v zásade zabezpečiť ochranu proti akýmkoľvek jarným mrazom, rozhodujúci je len príkon energie. Pri vykurovaní žiaričmi je spotreba energie vysoká – ako nosič energie sa využíva plyn. Veľkým prínosom tejto metódy je automatizácia a tým aj nízke náklady na pracovnú silu.

Na druhej strane sú však investície a náklady na energiu veľmi vysoké. Vykurovanie žiaričmi je použiteľné len pri bezvetrí. U nás sú známe parafínové sviečky, ktoré používali vo Francúzsku na poľné vykurovanie. Protimrazová sviečka je plechová nádoba naplnená parafínom a vybavená knôtom, ktorý sa môže v prípade potreby veľmi rýchlo zapáliť. Vďaka rozmerom a šikovným obalom sa sviečky dajú ľahko umiestniť okolo stromov. Horia asi 8 hodín. Takisto účinný spôsob ochrany, no vhodný najmä pre menších záhradkárov kvôli vyšším nákladom.

Nastielanie

Nastielaním materiálu ako papier, kartón, slama, trstina, sisalové plátno, plastová fólia alebo pena zabránime vyžarovaniu tepla z pôdy. Hlavne pri jasných nociach môžeme týmto spôsobom zvýšiť teplotu vzduchu v prízemnej vrstve o 2 – 3 °C.  Táto metóda je veľmi pracná a nákladná, preto sa pri väčších výsadbách nepoužíva.

Zahmlievanie vzduchu

Kedysi sa spaľovaním rôzneho materiálu (slama, konáre) udržovaného vo vlhkom stave vytváral dym s obsahom pary, ktorý zabránil vyžarovaniu tepla z pôdy a spomalilo sa tak ochladenie vrstvy vzduchu nad pôdou. Z dôvodov ochrany životného prostredia sa v súčasnosti táto metóda neodporúča používať.