Hoci piliarky majú za rok len jednu generáciu, na úrode dokážu napáchať nemalé škody. Dá sa proti nim úspešne zasiahnuť aj bez chémie?

Samičky dospelých piliarok nalietavajú na kvitnúce stromy, pričom u nás patria medzi vážne škodce, hlavne jabloní a sliviek. Spôsobujú skorú červivosť mladých plodov a škody nezriedka dosahujú sto percent. Dôležité je vystihnúť správny termín ochrany, ktorý sa datuje na začiatok opadávania korunných lupienkov. Dôvodom je fakt, že v korune stromu sa vtedy vyskytuje najviac piliarok, ale už prakticky žiadne užitočné opeľovače, predovšetkým včely.

Piliarka jabloňová (Hoplocampa testudinea

Piliarka jabloňová - Hoplocampa testudinea
Pri premnožení môže škodca spôsobiť zníženie úrody až o 50 percent. Jedna larva môže počas svojho vývinu zničiť 3 až 4 plody.

Larvy prezimujúce v pôde v hnedých hustých zámotkoch, v hĺbke 5 až 15 cm. Kuklenie sa uskutočňuje na jar a dospelce sa roja v čase kvitnutia jabloní – začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov, z ktorých sa po 6 až 20 dňoch liahnu larvy. Jednofarebné žltkasté larvy piliarky jablčnej poškodzujú plody požieraním buď iba na povrchu, čím vzniká typická špirálovitá jazva zacelená korkovým pletivom, alebo sa prehrýzajú k jadrovníku. Vnútri plodu sa potom nachádza dutina vyplnená čiernym trusom. Takto napadnutý plod neskôr opadáva. Koncom júna a začiatkom júla sa dospelé larvy zo spadnutých plodov sťahujú do pôdy (2 až 25 cm pod povrch) a spriadajú si kokón, v ktorom prezimujú.

Piliarka slivková a piliarka žltá

Početnosť piliarky slivkovej a piliarky žltej znižuje aj zber a likvidácia opadnutých plodov.

Obidva druhy sa vyskytujú spoločne alebo prevažuje jeden druh. Prezimujú v štádiu dospelých lariev v kokóne v pôde. Na jar sa kuklia a dospelce sa roja v čase kvitnutia sliviek. Živia sa nektárom
kvetov a peľom. Samičky kladú vajíčka jednotlivo do kališných lístkov. Vyliahnuté larvy vyžierajú dužinu, pričom dôsledkom je hromadné opadávanie zelených nevyvinutých plodov, veľkých 10 až
15 mm. Pri silnom výskyte piliarok môže opadnúť aj 100 percent plodov. Na opadnutých plodoch je viditeľná okrúhla hlboká dierka, z ktorej často vytŕča vankúšik hrdzavohnedého vlhkého trusu.
Larva padá sama alebo aj s plodom na zem, kde sa zahrabáva do pôdy. Čím je počasie teplejšie, tým väčšie býva napadnutie. Za sychravého, daždivého počasia piliarky do kvetov nelietajú a v rokoch s takýmto počasím v období kvitnutia býva napadnutie nízke.

Piliarka hrušková (H. brevis)

Mladé larvy piliarky mínujú pod pokožkou malých plodov, neskôr sa zavŕtavajú hlbšie, vyžierajú dreň, hruštičky sú duté, plné čierneho trusu. Môžu zničiť aj viac plodov. Dospelce sa liahnu na začiatku mája, živia sa nektárom a peľom. Samičky prerezávajú povrch kvetných kalichov kladielkom a dovnútra kladú po jednom vajíčku. Larvy sa vyvíjajú vnútri malých plodov, tie opadávajú a larvy sa neskôr zavŕtavajú do pôdy. V hĺbke 5 až 20 cm si vytvoria kokón a v ňom prezimujú. Kuklia sa na jar.

Piliarka čerešňová (Caliroa cerasi)

piliarka čerešňová
Larvy piliarky čerešňovej sa liahnu za 8 až 14 dní a žijú na povrchu listu.

Larvy piliarky čerešňovej typicky vyžierajú vrchnú pokožku a parenchým listu, takže zostáva iba spodná pokožka a žilky. Skeletované listy žltnú, usychajú a opadávajú. Larvy sú dlhé 8 až 10 mm, kyjovité, pokryté čiernym slizom. Podobajú sa slimáčikom. Pri silnejšom napadnutí spôsobujú hnednutie a predčasné opadávanie listov a plodov. Rodivosť klesá, môže byť oslabený rast aj v nasledujúcom roku. Druh má dve generácie v roku. Larvy prvej generácie
sa objavujú v máji, júni, druhá generácia v auguste a býva početnejšie aj škodlivejšia. Larvy vytvárajú zámotky v pôde, kde sa následne kuklia.

Piliarka ríbezľová (Nematus ribesii)

Larvy piliarky ríbezľovej prezimujú v pôde, v hĺbke 10 až 15 cm. Kuklenie prebieha koncom marca alebo začiatkom apríla. Dospelce majú dĺžku tela 6 až 8 mm a samičky, ktoré sú väčšie ako samčeky, kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Larvy najprv skeletujú listy, potom vyžierajú do nich otvory a neskôr ich obžierajú od okraja až po najhrubšie žilky. Dorastené larvy sa kuklia v pôde a po dvoch týždňoch sa objavujú dospelce druhej generácie. Škodca má obyčajne 2 až 3 generácie za rok.

Piliarka egrešová

Larvy obžierajú listy egrešov a ríbezlí, z ktorých zostanú často len hlavné žilky – spôsobujú holožer. Piliarka egrešová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Larvy sú na rozdiel od lariev piliarky ríbezľovej jednofarebné, svetlozelené až žltozelené, s tmavou hnedou hlavou. Vyžierajú do listov egrešov a ríbezlí spočiatku dierky, neskôr požierajú listy od okrajov. Pred kuklením sú maximálne 10 mm dlhé. Dospelce sú 4,5 až 5,5 mm dlhé, čierne so žlto-bielymi nohami. Piliarka egrešová má v roku 3 až 4 generácie. Škodlivé výskyty bývajú veľmi vzácne.

Po úspešnej ochrane proti piliarkam sa nezabudnite
pripraviť na nálet ďalšieho škodcu, ktorý si rád pochutí
na vašej úrode a tým je obaľovač jablčný (Cydia pomonella)
a obaľovač slivkový (Cydia funebrana) poškodzujúci
jablone, slivky, marhule, hrušky, orechy
a iné druhy ovocných stromov.

Dospelá mora – Obaľovač jablčný
Obaľovač jablčný zavŕtaný v jablku

Preventívne opatrenia proti piliarke

Významné sú agrotechnické zásahy ako jesenné alebo včasné jarné kyprenie pôdy pod stromami. Tieto opatrenia redukujú počet lariev a kukiel v pôde. Zbieraním opadnutých jabĺk sa znižuje populácia škodcu na nasledujúce vegetačné obdobie. Takisto pestovanie odolných odrôd má význam v redukcii škodlivosti. Najviac napádané sú skoré odrody (Idared, James Grieve, Vista Bella). Podpora prirodzených nepriateľov má význam tiež.

Biologická ochrana

Potrebu priamej ochrany proti tomuto škodcovi môžete určiť na základe náletu imág na biele lepové doštičky a podľa výskytu vajíčok. Hodnota prahu škodlivosti je výskyt 10 a viac jedincov na lapák za dva dni pozorovania alebo v období od začiatku do konca opadávania korunných lupienkov, výskyt dvoch vajíčok na 100 kvetných kalichoch alebo plodníkoch pri slabej násade plodov a štyroch a viac vajíčok pri vysokej násade plodov. Optimálny termín ochrany sa stanoví na základe sledovania vývoja vajíčok.

Quassia amara
Quassia amara – Obsahuje horké látky quassin a neoquassin, ktoré majú insekticídne účinky proti rade škodcom kultúrnych rastlín

Postrek sa vykonáva, keď z vajíčok vidno červené oči lariev. Obyčajne to býva hneď po odkvitnutí. V ekologickej produkcii sa využíva prípravok na báze hoblín z dreva stromu Quassia amara a prípravku NeemAzal-T/S, na báze účinnej látky azadirachtín, ktorý sa získava zo semien tropického stromu Azadirachta indica.

Takisto sa osvedčil prípravok NovaFerm ORION, ktorý obsahuje výnimočnú mikrobiologickú zmes kmeňov baktérií. Hnojivo sa aplikuje na list. Prírodné UV stabilné spórulujúce baktérie a nimi produkované fytoaktívne látky a enzýmy posilňujú zdravie a vitalitu rastlín.

Novaferm ORION sa dá použiť aj preventívne, pretože pôsobí aj repelentným účinkom na určité typy hmyzu, ktoré potom vôbec nenapadnú ošetrený porast rastlín.