Všetky rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú pri raste, a ktoré odpudzujú hmyz, dokonca aj tie, ktoré odpudzujú iné rastliny, majú veľký praktický význam. Prečo? Čaro a tajomstvá zeleniny a byliniek – kombinovaná výsadba zeleniny a spriaznených plodín, fascinujú ľudí a upútavajú ich pozornosť už po stáročia. Je to predsa tá časť záhradkárstva, ktorá sa doposiaľ plne nepreskúmala.
Kombinovaná výsadba – V čom sa skrýva jej tajomstvo?
Zeleninári zisťujú, že kombinované pestovanie zeleniny má množstvo výhod- jednou z nich je ochrana pred škodcami. Treba si uvedomiť aj opak, a to, že isté kombinácie rastlín si pri spoločnom raste navzájom znižujú prirodzené odpudzovacie schopnosti.
Významné sú aj vzájomné vplyvy rastlín mimo zeleninovej záhrady- stromov a kríkov, obilia, tráv a poľných plodín. Divé rastliny tiež zohrávajú dôležitú úlohu v spoločenstve rastlín.
Niektoré z nich sú akumulačné ( schopné zhromažďovať stopové prvky z pôdy). Sú užitočné na kompost, zelené hnojenie alebo na mulčovanie, či na dolovanie z hĺbok – ich korene prenikajú cez vrstvy zeme a zlepšujú tým vlastnosti pôdy.
Zelenina a jej vhodní susedia
- Baklažán – odolnosť baklažánov voči útokom hmyzu zvyšuje láskavec. Saďte ich medzi zelenou fazuľkou a budú chránené pre pásavkou zemiakovou, keďže pásavky ich majú ešte radšej ako zemiaky, no fazuľa ich odpudzuje.
- Brokolica – tak ako ostatným druhom zeleniny sa aj jej darí v spoločnosti aromatických bylín. Napríklad v blízkosti kôpru, zeleru, rumančeka, šalvie, mäty a rozmarínu, či zemiakov, cvikle a cibule. Nepestujte ich spolu s paradajkami, ovíjavou fazuľou či jahodami. Proti voškám uplatnite niektoré z ponuky našej ekologickej pomoci Vošky | Ekočlovek (ekoclovek.sk) ešte pred roztvorením púčikov.
Kombinovaná výsadba zeleniny
- Cibuľa– hodí sa ku všetkým členom čeľade kapustovitých. Má rada cviklu, jahody, paradajky, hlávkový šalát, saturejku a rumanček. Nemá rada hrášok a fazuľu. Cibuľa a kaleráb sú jej dobrí spoločníci. Okrasné cibuľoviny sú užitočné ako ochranný spoločník ruží. Cibuľa účinne odpudzuje zajace.
- Cvikla– dobre sa jej darí pri cibuli, kalerábe a kríčkovej fazuľke, no neznáša ovíjavú fazuľu. Horčica a repka jej bránia v raste.
- Čínska kapusta– je jednou z najstarších plodín v Číne. Pestuje sa pomerne ľahko a zaslúžila by si viac pozornosti. Dobre sa jej darí v jesennej záhradke spolu s ružičkovým kelom. Na čo si dávať pri nej pozor, je nesadiť ju blízko kukurice, aby ju nenapadli červíky, ktoré žijú na jej koreňoch.
- Fazuľa a bôb– vo všeobecnosti všetkým druhom vyhovuje spoločnosť mrkvy, karfiolu, repy a pomáha uhorke a kapuste. Nechtík v radoch fazule pomáha pri odpudzovaní niektorých škodcov. Takisto aj saturejka, ktorá zlepšuje jej rast i chuť. Je veľmi vhodná aj do fazuľových jedál. To čo fazuli bráni v raste je cesnak, šalotka a pažítka- takisto sa neodporúča pri nej pestovať ani gladioly.
- Hrach- v záujme veľkej úrody ošetrite semená hrášku prirodzeným bakteriálnym prostriedkom. Hrášok dobre rastie s mrkvou, reďkovkou, uhorkami, kukuricou, fazuľou a zemiakmi a mnohými voňavými bylinkami. Nedarí sa mu pri cibuli, cesnaku a gladiolách. Vňať hrachu zakopte do zeme alebo ju pridajte do kompostu. Drvený popol rozsypaný po zemi okolo stebla hrášku pomáha proti voškám.
- Chren– zemiaky sú v jeho spoločnosti zdravšie a odolnejšie voči chorobám. Odvar z chrenu prospieva jabloniam- pôsobí proti monílii. Viac sa o nej dočítate na : Moníliová hniloba ovocia -Biologická ochrana (ekoclovek.sk)
- Kaleráb – je výhodné pestovať s cibuľou, uhorkami, cviklou alebo aromatickými bylinkami. Kaleráb nemá rád jahody, paradajky a ovíjavú fazuľu. Potrebuje veľa vody a najlepšie Vám porastie v čiastočnom tieni.
- Kapusta- do čeľade kapustovitých patrí aj kel, karfiol, kaleráb, brokolica, kučeravý a ružičkový kel. Majú veľmi podobné vlastnosti, čo sa týka chúlostivosti na hmyz i choroby. Yzop, tymian a palina pomáhajú odpudzovať mlynárika kapustového. Výrazne pomáhajú voňavé rastliny, ktoré majú veľa kvetov. Vhodnými spoločníkmi sú zeler, kôpor, rumanček, šalvia, mäta, rozmarín, cibuľoviny a zemiaky. Kapusta nemá rada jahody, paradajky a ovíjavú fazuľu. Pôdu pred výsadbou nezabudnite pohnojiť kvalitným hnojivom, prípadne pridať dostatok kompostu.
- Kukurica- lahôdkovej kukurici sa dobre darí so zemiakmi, hráškom, fazuľou, uhorkami a tekvicami. Hrášok a fazuľa pomáhajú zásobovať pôdu dusíkom. Nesaďte k nej však paradajky, pretože majú spoločného škodcu.
- Melóny – zvoľte správne načasovanie výsadby. Červíky napádajú tekvicovité plodiny hlavne v období skorého vývoja. Uhorky a tekvice pestované na jeseň sú takmer bez hmyzu. Melóny nepestujte v blízkosti zemiakov, no pri kukurici a slnečnici sa im bude dariť. Pri dyni červenej platí opak- pri zemiakoch sa jej darí, potrebuje veľa vody a slnka, takže sa vyhnite výsadbe pri vysokej zelenine. Tip ku kompostu: Listy melóna sú bohaté na vápnik.
- Mrkva- pokiaľ chcete, aby bola mrkva sladká, musí byť v pôde dostatok vápnika, humusu a draslíka. Vŕtavku mrkvovú účinne odpudzuje hadí mor, cibuľa, pór a záhradné bylinky ako rozmarín, palina a šalvia. Jablká sa usilujte skladovať ďalej od mrkvy, aby nenadobudla horkastú príchuť. Mrkvu je dobré pestovať s paradajkami aj so šalátom, cibuľou, pórom, reďkovkou. Neznáša kôpor.
- Paprika sladká- saďte ju s bazalkou, odvďačí sa.
- Paštrnák- má málo nepriateľov, z jeho listov možno pripraviť neškodný postrek proti hmyzu.
- Petržlen– chráni pred niektorými škodcami ruže. Pestujte ho so špargľou – bude rásť bujnejšie.
- Rajčiak a všetky kapustovité zeleniny sa navzájom odpudzujú, preto by sa mali pestovať oddelene. Takisto sa vyhnite zemiakom a feniklu. Keďže sú citlivé na chlad, vysaďte ich až neskoro na jar, po tom čo pozbierate skorú úrodu špargle. Rajčiaky pestujte s pažítkou, cibuľou, petržlenom, mrkvou. Pred roztočmi ich chráni cesnak a prítomnosť pŕhľavky zvýši ich trvácnosť. Nezabúdajte na to, že ich nesmiete polievať zhora, zalievajte ich zdola a výdatne. Ak fajčíte, dobre si umyte ruky, lebo sú náchylné na choroby prenášané tabakom.
- Šalát hlávkový– kombinácie s jahodami ako aj s uhorkami sa ukázali ako prospešné. Je dobrým spoločníkom pre mrkvu a reďkovky. Chladnejšie počasie je preň vhodnejšie ako horúčavy. Vyrastený šalát potrebuje v lete trochu chládku.
- Špenát– dobre sa mu darí s jahodami. Proti hmyzu odporúčame: Ekočlovek | Všetko pre ekologické pestovanie a včelárenie (ekoclovek.sk)
- Tekvice – dva- tri korene podlhovastej reďkovky na každej hromádke tekvice a uhoriek pomáhajú odpudzovaniu hmyzu. Nechajte reďkovky rásť do semena. Kapucínka odpudí hmyz.
- Zeler– rastie dobre s pórom, rajčiakmi, karfiolom, kapustou. Pre zeler je výhodné, ak je vysadený do kruhu, lebo voľne prepletené korene vytvárajú vhodnejšie prostredie pre dážďovky a pôdne mikróby. Obsahuje hormón, ktorý má podobný účinok ako inzulín. Je vynikajúci pre diabetikov a pre ľudí s neslanou diétou.
Prajeme Vám, aby sa naše dobre mienené rady zúročili vo vašej úrode.
