Skladba a pestovanie zeleniny
Čerstvé produkty prírody zo záhrady priamo na stôl, to by si prial snáď každý.
Chrumkavý šalát, voňavé rajčiny, aromatické bylinky, či lahodné jahody alebo maliny. Chceme precítiť tú vôňu a chuť, dotýkať sa jej a poznávať ju.
Naša strava by mala byť prírodná a prirodzená
K tomu, aby sme dokázali pestovať bez pesticídov si vieme dopomôcť niekoľkými prostriedkami. Preto sme sa nechali inšpirovať skúsensťami a výskumom sestier Brunsových.
Väčšina druhov zeleniny musí kvôli látkovej výmene, špecifickým potrebám výživných látok a v neposlednom rade aj kvôli škodcom každoročne meniť miesto. Aby sme túto výmenu rastlín urobili úspešne a bez zbytočných chýb, je vhodné vytvoriť si konkrény plán. Môžeme si pomôcť napríklad s očíslovanými záhonmi. Pre väčšie záhrady, či pre nepamätníkov by sa mohol hodiť akýsi záhradný denník, do ktorého si budete zaznamenávať:
- dátumy osevu a výsadby
- dátum a spôsob spracovania pôdy
- Hnojenie, zelené hnojenie, mulčovanie s príslušnými termínmi
- úkony v záhrade ako polievanie s výluhmi z rastlín alebo rozprašovanie hnojiva
- choroby a škodcov, ktorí sa na príslušnom mieste objavili
- postreky proti chorobám a škodcom – dátumy a kombinácie, množstvo..
- úspechy a neúspechy pri pestovaní
- množstvo zobratej úrody a dátumy zberu
Poradie pestovania zeleniny
Toto poradie pestovania súvisí s určitými typmi rastlín na základe ich schopnosti viac či menej odčerpávať výživné látky z pôdy. Rastliny teda delíme do troch kategórií – slabo, stredne, silne odčerpávajúce živiny z pôdy.
V praxi sa aplikuje klasické poradie výsadby týchto typov rastlín – na čerstvý a silne pohnojený záhon vysádzame ako hlavné kultúry rastliny silne odčeprávajúce živiny. Ku silne odčerpávajúcim rastlinám patria rôzne druhy kapusty, zemiaky, uhorky, tekvica, pór, zeler a rajčiny.
V nasledujúcom roku tento záhon len mierne pohnojíme (zeleným hnojením aleb zrelým kompostom) a ako hlavnú pestovanú kultúru zvolíme plodinu z kategórie stredne odčerpávajúcich živín. Sem patrí cesnak, cibuľa, cvikla, reďkovky, šalát, špenát, čierny koreň a kaleráb.
Tretí rok prídu na rad rastliny slabo odčerpávajúce živiny, pričom záhon pred výsevom pohnojíme kompostovým hnojivom – pokiaľ máte pôdu bohatú na živiny, tento krok vynecháte. Slabo odčerpávajúce plodiny sú hrach, fazuľa alebo korenie.
Fytoncídy a zmiešaná kultúra
Fytoncídmi označujeme určité biologické látky, ktoré sú všetkými rastlinami vytvárané v pôde, vo vzduchu i vo vode a ktoré tu účinkujú a vzájomne sa prelínajú. Medzi niektorými rastlinami prebieha neustála látková výmena. Tieto susediace rastliny na seba vzájomne pôsobia a podporujú, či naopak brzdia svoj rast, alebo sú v tomto smere neutrálne. Fytoncídy sa dajú použiť cielene na ochranu rastlín alebo na podporu ich rastu. Mnohé odpudzujú hmyz baktérie, huby a môžu na ne pôsobiť aj toxicky.
Správna kombinácia pestovaných druhov plodín vedie k nárastu výnosov až o 30%.
Množstvo tvorby fytoncídov sa oproti tomu riadi celkovým zdravím rastliny. V praxi to znamená, že čím zdravšia a mikroorganizmami naplnenejšia je pôda, tým citeľnejší je účinok fytoncídov. Kto si želá premeniť svoju záhradu za úžitkovú, fungujúcu v súlade s prírodou, nemal by sa snažiť tento proces nutkavo a bezhlavo urýchľovať, ale skôr byť trpezlivý a pritom cieľavedomý. K tomu sa neskôr pridruží radosť z chutných, vlastnými silami vypestovaných potravín a uspokojenie z práce vo vlastnej záhrade.
