Slnko, sucho, závlaha, či nezvážený rez..
Ničivé sucho po občasných dažďoch, vysoká radiácia, či nevhodná závlaha. Aj takto môže prísť zelenina k úpalu. Ten vzniká hlavne na suchých slnečných pôdach pri extrémne teplom počasí.
Podobné príznaky môže spôsobiť nízka vlhkosť vzduchu a teplé vysušujúce vetry, ktoré sa miešajú so silným slnečným žiarením.
V nemilých prípadoch si dopomôžu k úpalu aj samotní záhradkári neuváženým presvetľovacím rezom, vďaka ktorým vystavia rastlinu priamemu slnečnému žiareniu.
Ako spoznáte úpal zeleniny?
Slnečný úpal môžete pozorovať na listoch, alebo plodoch rôznych druhov zeleniny.
Zo zeleniny predovšetkým na plodoch paprík, rajčín, ale i na listoch (niekedy i na cibuli) cibuli kuchynskej, či na tekvicovitej a kapustovitej zelenine.
Väčšia citlivosť je u odrôd s tmavšími plodmi. Veľmi citlivé sú mladé rastliny predpestované na chládku a následne vysadené na slnečné plochy bez predošlej aklimatizácie.
U plodov papriky následne často dochádza k nedostatku vápnika, čo sa prejavuje aj tzv. hnilou špičkou.
Poškodené listy hnednú a usychajú, na plodoch sa vyskytujú belavé až hnedé škvrny, ktoré sú väčšinou mierne prepadnuté.
Poškodenie sa vyskytuje vždy na častiach rastlín vystavených slnečnému žiareniu.
Nezamieňajme si diagnózy
Najdôležitejšie je problém správne identifikovať, alebo skôr odpozorovať.
Fyziologické poruchy ako je úpal sa často zamieňajú s vírusovými a hubovými ochoreniami.
To má za následok nezmyselne aplikovať rôzne pesticídy, hnojivá, postreky, vitamínové bomby a pod. čo sa nakoniec ukáže ako celkom neúčinné riešenie.
Možnosti ochrany pred úpalom
1. Tienenie
2. Na slnečných miestach pestujte odrody so svetlejšími plodmi, druhy odolné voči úpalu
3. Premyslené zalievanie – ráno alebo večer, s odstátou vodou
4. Nastieľanie – ochrana koreňov, zníženie výparu vody z pôdy
5. Hnojenie – hnojivá s obsahom draslíkom, podpora rastu koreňového systému a podpora imunitného systému rastliny
