Uhorky patria medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny v našich záhradách a pri správnej starostlivosti dokážu prinášať bohatú úrodu počas celého leta. Základom úspešného pestovania je teplé a slnečné stanovisko, úrodná pôda, dostatok vlahy a pravidelný zber. V tomto článku sa pozrieme na pestovanie nakladačiek aj šalátových uhoriek – od výberu vhodnej odrody a prípravy pôdy cez výsev, výsadbu, hnojenie a ochranu rastlín až po zber, skladovanie a využitie uhoriek v jedálničku.
Nakladačky alebo šalátové uhorky?
Uhorky siate (Cucumis sativus) sa podľa spôsobu využitia najčastejšie delia na nakladačky a šalátové uhorky. Jednotlivé odrody sa líšia najmä veľkosťou, tvarom a povrchom plodov, spôsobom pestovania aj ich využitím v kuchyni.
Nakladačky
Nakladačky vytvárajú menšie, pevné plody s hrboľatým alebo jemne ostnitým povrchom. Zbierajú sa mladé, kým sú chrumkavé, majú jemnú dužinu a ešte nemajú výrazne vyvinuté semená. Používajú sa najmä na zaváranie v sladkokyslom náleve, kvasenie a prípravu rýchlokvasených uhoriek, vhodné sú však aj na konzumáciu v čerstvom stave.
Pri pestovaní nakladačiek je mimoriadne dôležitý pravidelný zber, počas hlavnej sezóny často každý deň alebo každý druhý deň. Prerastené plody strácajú jemnú chuť a pevnú konzistenciu, zároveň rastlinu zbytočne vyčerpávajú a spomaľujú tvorbu ďalších uhoriek.
Šalátové uhorky
Šalátové uhorky vytvárajú dlhšie a väčšie plody, spravidla s hladšou a jemnejšou šupkou. Pestovať ich môžeme na vonkajších záhonoch, vo fóliovníkoch aj v skleníkoch, pričom mnohé odrody je vhodné viesť po opore alebo špagáte.
Sú určené predovšetkým na priamu konzumáciu, prípravu zeleninových šalátov, studených polievok, nátierok, tzatziki alebo osviežujúcich nápojov. Mnohé moderné odrody majú jemnú šupku, menšie množstvo semien a nižší sklon k horknutiu.
Aké stanovisko uhorky potrebujú?
Uhorky sú teplomilné rastliny, preto sa im najlepšie darí na slnečnom, teplom a pred silným vetrom chránenom mieste. Ideálne stanovisko by im malo zabezpečiť aspoň 6 až 8 hodín priameho slnečného žiarenia denne, dostatok priestoru a dobré prúdenie vzduchu. Vhodná je pôda, ktorá sa na jar rýchlo prehrieva, pričom v blízkosti záhona by mal byť dostupný zdroj vody na pravidelnú zálievku.
Dôležitá je aj ochrana pred studeným, najmä severným vetrom, ktorý môže rastliny ochladzovať, poškodzovať listy a spomaľovať ich rast. V tieni sa uhorky vyťahujú, slabšie kvitnú a vytvárajú menej plodov. Nevhodný je tiež príliš hustý porast, ktorý po daždi alebo rannej rose zostáva dlho vlhký, čím sa zvyšuje riziko šírenia hubových chorôb.
Uhorkám prospieva pestovanie pri opore, špagáte alebo na pestovateľskej sieti. Porast je vďaka tomu vzdušnejší, listy a plody neležia priamo na pôde a uhorky zostávajú čistejšie, rovnejšie a ľahšie sa zbierajú.
Akú pôdu potrebujú uhorky?
Uhorky majú plytký a pomerne citlivý koreňový systém, preto potrebujú pôdu, ktorá im zabezpečí dostatok vody, živín aj vzduchu. Najlepšie rastú v hlbokej, humóznej, úrodnej a dobre priepustnej pôde, ktorá dokáže udržiavať rovnomernú vlhkosť bez dlhodobého premokrenia.
Vhodná pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu, kyprá, dobre prevzdušnená a mierne kyslá až neutrálna. Dôležité je, aby nezostávala dlhodobo zamokrená, pretože v ťažkej, studenej a nepriepustnej pôde sa korene dusia, rastliny pomaly rastú a ľahšie podliehajú koreňovým a krčkovým hnilobám.
Aj v ľahšej piesočnatej pôde môžu uhorky rásť dobre, takýto typ pôdy však rýchlejšie vysychá a horšie zadržiava živiny. Preto vyžaduje častejšiu zálievku a pravidelné dopĺňanie kompostu alebo inej organickej hmoty.
Príprava pôdy pred pestovaním
Záhon pre uhorky je najlepšie pripraviť už na jeseň alebo skoro na jar. Do pôdy zapracujeme vyzretý kompost alebo dobre rozložený maštaľný hnoj, ktoré zlepšia jej štruktúru, schopnosť zadržiavať vlahu aj zásobu živín.
Čerstvý, nerozložený hnoj nepoužívame tesne pred výsevom ani priamo ku koreňom. Môže poškodiť mladé rastliny a podporiť nevyrovnaný rast. Podľa úrodnosti pôdy môžeme na jeden štvorcový meter zapracovať približne 3 až 5 kg vyzretého kompostu alebo primerané množstvo dobre rozloženého maštaľného hnoja.
Pôdu prekypríme do hĺbky približne 20 až 30 cm, odstránime vytrvalé buriny, rozbijeme väčšie hrudy a povrch záhona urovnáme. Na ťažkých a pomaly sa prehrievajúcich pôdach pomôže pestovanie na mierne vyvýšených hriadkach, z ktorých prebytočná voda ľahšie odteká.
Striedanie plodín
Uhorky by sa nemali pestovať každý rok na rovnakom mieste. Patria do čeľade tekvicovitých, preto ich nie je vhodné vysádzať po tekviciach, cuketách, melónoch, vodových melónoch, patizónoch ani po iných uhorkách.
Na rovnaký záhon by sa mali vrátiť najskôr po troch až štyroch rokoch. Správne striedanie plodín pomáha obmedziť hromadenie pôdnych patogénov a znižuje tlak chorôb aj škodcov.
Vhodnými predplodinami sú napríklad strukoviny, cibuľová zelenina, šaláty alebo koreňová zelenina.
Kedy siať a sadiť uhorky?
Uhorky sú teplomilné rastliny, ktoré neznášajú mráz ani dlhodobo studenú pôdu. Pri príliš skorom výseve semená klíčia pomaly, môžu zahnívať a mladé rastliny bývajú slabé a náchylnejšie na poškodenie.
Predpestovanie priesad
Priesady môžeme začať predpestovávať približne tri až štyri týždne pred plánovanou výsadbou. V podmienkach Slovenska to zvyčajne znamená výsev v druhej polovici apríla.
Každé semeno vysievame samostatne do menšieho črepníka alebo zakoreňovača, pretože uhorky zle znášajú poškodenie koreňov. Pri neskoršej výsadbe ich preto premiestňujeme na záhon s celým koreňovým balom.
Semená vysievame približne 1,5 až 2 cm hlboko. Substrát udržiavame mierne vlhký a nádoby umiestnime na teplé a svetlé miesto. Priesady nenechávame prerásť, pretože staršie rastliny horšie znášajú presádzanie a po výsadbe sa pomalšie ujímajú.
Výsadba priesad na záhon
Na vonkajší záhon vysádzame uhorky až po pominutí rizika neskorých jarných mrazov, keď je pôda dostatočne prehriata. V našich podmienkach je to najčastejšie od polovice mája, v chladnejších oblastiach aj neskôr.
Pred výsadbou priesady počas niekoľkých dní postupne otužujeme. Najskôr ich vynášame von len na kratší čas a umiestňujeme ich do polotieňa. Postupne ich privykáme priamemu slnku, vetru aj nižším nočným teplotám.
Priamy výsev uhoriek na záhon
Priamy výsev do pôdy robíme spravidla od polovice mája do začiatku júna. Pôda by mala mať aspoň približne 15 °C, ideálne viac. V dostatočne teplej pôde semená klíčia rýchlejšie a rovnomernejšie, zatiaľ čo pri nízkych teplotách sa ich klíčenie aj rast výrazne spomaľujú.
Do jedného miesta môžeme vysiať dve až tri semená. Po vzídení ponecháme najsilnejšiu rastlinu a slabšie opatrne odstránime.
Vzdialenosť medzi rastlinami
Správny spon závisí od konkrétnej odrody aj spôsobu pestovania. Pri nakladačkách pestovaných na zemi sa zvyčajne ponecháva približne 20 až 40 cm medzi rastlinami a 100 až 150 cm medzi riadkami. Pri šalátových uhorkách a odrodách vedených na opore môžeme rastliny vysadiť približne 30 až 50 cm od seba.
Vždy je vhodné riadiť sa odporúčaním uvedeným na obale osiva, pretože jednotlivé odrody sa môžu líšiť silou rastu. Príliš hustá výsadba obmedzuje prúdenie vzduchu, udržiava medzi listami vyššiu vlhkosť a zvyšuje riziko šírenia chorôb.
Pestovanie uhoriek na opore
Šalátové uhorky aj mnohé popínavé nakladačky môžeme viesť po pevnej opore, špagáte alebo pestovateľskej sieti. Vertikálne pestovanie zlepšuje prúdenie vzduchu, uľahčuje zber, šetrí miesto a znižuje kontakt listov aj plodov s pôdou. Uhorky tak zostávajú čistejšie, rovnejšie a prípadné choroby či škodcovia sa dajú odhaliť skôr.
Opory je vhodné nainštalovať ešte pred výsadbou alebo krátko po nej, aby sme neskôr nepoškodili koreňový systém. Výhony k opore priväzujeme voľne a počas rastu ich pravidelne usmerňujeme.
Ak uhorky pestujeme na zemi, pod porast môžeme rozložiť čistú slamu alebo inú vhodnú mulčovaciu vrstvu. Mulč chráni plody pred priamym kontaktom s pôdou, obmedzuje ich znečistenie a pomáha udržiavať rovnomernú vlhkosť.
Ako často polievať uhorky?
Uhorky obsahujú veľké množstvo vody, preto potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku. Nedostatok vlahy môže viesť k spomaleniu alebo zastaveniu rastu, deformáciám plodov, opadávaniu kvetov a mladých uhoriek, nižšej úrode aj k horknutiu plodov.
Polievame radšej výdatnejšie a menej často než každý deň iba malým množstvom vody. Pôda by mala byť vlhká do hĺbky koreňov, nie iba na povrchu. Najvyššiu potrebu vody majú rastliny počas kvitnutia, nasadzovania plodov a intenzívneho zberu. V horúcom a suchom počasí preto môže byť potrebná častejšia zálievka.
Najvhodnejšie je polievať ráno, používať odstátu alebo slnkom zohriatu vodu a smerovať ju priamo ku koreňom. Listy by nemali zostávať pravidelne mokré, pretože dlhodobá vlhkosť podporuje rozvoj chorôb.
Studená voda z hlbokej studne môže rastlinám spôsobiť teplotný šok. Rovnako nevhodné je prudké striedanie sucha a nadmerného zalievania, ktoré rastliny stresuje a zhoršuje kvalitu plodov.
Mulčovanie
Mulčovanie je pri pestovaní uhoriek veľmi užitočné, pretože pomáha udržiavať v pôde rovnomernú vlhkosť a chráni koreňový systém pred prehrievaním. Na záhon môžeme použiť čistú slamu, preschnutú pokosenú trávu uloženú v tenších vrstvách, listovku, kompost alebo biologicky rozložiteľnú mulčovaciu fóliu.
Mulč obmedzuje rast burín, spomaľuje odparovanie vody, zmierňuje prudké výkyvy teploty pôdy a znižuje znečistenie plodov. Zároveň obmedzuje odraz kvapiek vody a čiastočiek pôdy na spodné listy, čím môže pomôcť znížiť riziko šírenia niektorých chorôb.
Mulč neukladáme priamo ku koreňovému krčku. Okolo stonky necháme malý voľný priestor, aby sa nezadržiavala nadmerná vlhkosť a nezvyšovalo sa riziko hniloby.
Hnojenie uhoriek
Uhorky patria medzi zeleninu náročnejšiu na živiny, pretože počas krátkeho obdobia vytvárajú veľké množstvo listov, výhonov aj plodov. Základom ich výživy by však mala byť úrodná pôda obohatená kompostom alebo vermikompostom, nie nadmerné používanie rýchlo pôsobiacich hnojív.
Pred výsadbou môžeme do pôdy zapracovať napríklad VermiVital Eisenia humus – Čierne zlato, čo je prírodný vermikompost určený na obohatenie pôdy organickou hmotou. Počas vegetácie možno použiť aj VermiVital na zeleninu, ktorý je určený na podporu rastu, vitality a úrody zeleninových rastlín.
Na začiatku vegetácie potrebujú uhorky dostatok dusíka, ktorý podporuje tvorbu listov a výhonov. S dusíkom však treba zaobchádzať opatrne. Pri jeho nadbytku rastliny vytvárajú veľké množstvo bujnej zelenej hmoty, ale menej kvetov a plodov.
Počas kvitnutia a nasadzovania uhoriek rastie význam draslíka a ďalších živín podporujúcich tvorbu a dozrievanie plodov. Na priebežné prihnojovanie možno použiť napríklad ROKOHUMÍN – Zelenina, organominerálne kvapalné hnojivo s obsahom humínových látok, alebo iné organické hnojivo určené na zeleninu.
Pri výsadbe možno ku koreňom aplikovať aj vhodný mykorhízny prípravok, napríklad SYMBIVIT – Mykorhíza pre rastliny. Mykorhízne huby vytvárajú s koreňmi rastlín symbiotický vzťah a podporujú využívanie vody a živín z pôdy. Prípravok musí prísť do priameho kontaktu s koreňovým systémom, preto sa používa pri výsadbe, nie ako bežné povrchové hnojivo.
Počas sezóny môžeme výživu dopĺňať kvalitným kompostom, vermikompostom, zriedenými rastlinnými výluhmi alebo povolenými ekologickými kvapalnými hnojivami. Vždy dodržiavame dávkovanie uvedené na obale konkrétneho produktu. Silnejšia koncentrácia neprináša lepší účinok a môže poškodiť korene, narušiť príjem vody alebo spôsobiť nadmerný rast listov na úkor plodov.
Hnojivá aplikujeme do vlhkej pôdy, ideálne po zálievke alebo spolu s ňou. Nehnojíme vyschnuté a prehriate rastliny počas najteplejšej časti dňa.
Kvitnutie a opeľovanie
Bežné odrody uhoriek vytvárajú samčie aj samičie kvety. Samičie kvety ľahko rozoznáme podľa malého základu plodu, ktorý sa nachádza priamo pod kvetom. Samčie kvety rastú na tenšej stopke bez viditeľného základu uhorky.
Na prenos peľu sú dôležité najmä včely, čmele a ďalší opeľujúci hmyz. Počas kvitnutia preto nepoužívame prípravky, ktoré by mohli opeľovačom uškodiť. Ak je ošetrenie rastlín nevyhnutné, vždy sa riadime etiketou prípravku a aplikáciu vykonávame mimo času aktívneho letu opeľovačov.
V záhrade môžeme opeľovače podporiť pestovaním kvitnúcich bylín a kvetov v blízkosti záhona. V skleníkoch a väčších uzavretých pestovateľských priestoroch možno pri plodinách vyžadujúcich opeľovanie využiť aj biologické riešenie Natupol – Čmeľ zemný pre opeľovanie. Ide však najmä o riešenie vhodné pre skleníkové a profesionálnejšie pestovanie.
Niektoré moderné odrody uhoriek sú partenokarpické, čo znamená, že dokážu vytvárať plody bez opelenia. Takéto odrody sa často pestujú v skleníkoch a fóliovníkoch. Pri ich pestovaní sa vždy riadime odporúčaniami výrobcu osiva, pretože spôsob vedenia a potreba opeľovania sa môžu medzi jednotlivými odrodami líšiť.
Nedostatočné opelenie sa môže prejaviť tým, že mladé plody žltnú, deformujú sa alebo krátko po odkvitnutí odpadnú. Podobné príznaky však môže spôsobiť aj nedostatok vody, extrémne teploty, slabá výživa alebo celkové oslabenie rastliny.
Prečo sú uhorky horké?
Horkú chuť uhoriek spôsobujú látky nazývané kukurbitacíny. Ich vyššiu tvorbu môže podporiť stres rastliny, najmä ak nemá počas rastu stabilné podmienky.
Medzi najčastejšie príčiny horknutia patria nepravidelná zálievka, dlhodobé sucho, vysoké denné teploty, chladné noci, poškodenie koreňov alebo pestovanie odrody s vyššou genetickou náchylnosťou na tvorbu horkých látok.
Najlepšou prevenciou je rovnomerná zálievka, mulčovanie a výber odrôd so zníženým sklonom k horknutiu. Dôležité je tiež chrániť koreňový systém pred poškodením a nepreťažovať rastliny prudkými výkyvmi v zásobovaní vodou.
Horkosť býva často najsilnejšia pri stopke a tesne pod šupkou. Výrazne horké plody radšej nekonzumujeme, pretože môžu obsahovať vyššie množstvo kukurbitacínov.
Najčastejšie choroby uhoriek
Uhorky sú citlivé na viaceré hubové, bakteriálne aj vírusové ochorenia. Ich rozvoj podporuje najmä vysoká vlhkosť, hustý porast, slabé prúdenie vzduchu, nevhodná zálievka a opakované pestovanie tekvicovitých plodín na rovnakom mieste. Základom ochrany je preto pravidelná kontrola porastu, správna prevencia a včasné odstránenie napadnutých častí rastlín.
Pleseň uhorková
Pleseň uhorková patrí medzi najzávažnejšie choroby uhoriek. Na vrchnej strane listov sa objavujú žlté, hranaté škvrny ohraničené žilnatinou. Na spodnej strane listov môže byť za vlhkého počasia viditeľný sivastý až tmavý povlak.
Napadnuté listy postupne hnednú, zasychajú a rastlina stráca schopnosť vyživovať vytvorené plody. Pri silnom napadnutí môže porast odumrieť vo veľmi krátkom čase.
Rozvoj choroby podporuje najmä vysoká vzdušná vlhkosť, dlhodobé zvlhčenie listov, hustý porast, slabé prúdenie vzduchu, časté dažde a silná ranná rosa.
Prevenciou je dostatočný spon, pestovanie pri opore, zalievanie priamo ku koreňom a výber odolnejších odrôd. Silno napadnuté listy odstránime a nenechávame ich v záhone ani v bežnom studenom komposte.
Na preventívne posilnenie rastlín a obmedzenie rozvoja ochorenia možno použiť napríklad BIO-Garden POLYVERSUM, biologický prípravok obsahujúci užitočnú hubu Pythium oligandrum, alebo NovaFerm SIRIUS, foliárny mikrobiálny prípravok s baktériou Bacillus licheniformis. V ponuke je aj Chitopron, rastlinný elicitor s obsahom chitosanu, ktorý aktivuje prirodzené obranné mechanizmy rastliny.
Pri silnejšom tlaku plesne možno podľa povoleného použitia siahnuť po prípravkoch Kocide 2000 alebo CHAMPION, ktoré obsahujú meď a pôsobia kontaktne na povrchu rastlín. Meďnaté prípravky používame uvážene, preventívne alebo pri prvých príznakoch a vždy presne podľa etikety.
Múčnatka
Múčnatka sa prejavuje bielym múčnatým povlakom na listoch. Spočiatku sa objavujú menšie škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú a spájajú. Silno napadnuté listy žltnú, strácajú funkčnosť a zasychajú.
Rozvoj múčnatky podporuje teplé počasie, kolísanie vlhkosti, oslabenie rastlín, hustý porast a nevyrovnaná výživa.
Pomáha najmä zachovať dostatočný odstup medzi rastlinami, udržiavať rovnomernú zálievku, odstraňovať silno napadnuté listy, zabezpečiť vyváženú výživu a pestovať odolnejšie odrody.
Pri prvých príznakoch možno použiť VITISAN, prípravok s obsahom hydrogénuhličitanu draselného, ktorý mení podmienky na povrchu listov a obmedzuje rozvoj múčnatky. Vhodný môže byť aj Folicit so sójovým lecitínom a slnečnicovým olejom alebo PREV-GOLD GARDEN s obsahom pomarančového oleja.
Na biologickú prevenciu možno zaradiť aj BIO-Garden POLYVERSUM. Pri všetkých kontaktných prípravkoch je dôležité dôkladne ošetriť hornú aj spodnú stranu listov a aplikáciu podľa potreby zopakovať v intervale uvedenom na etikete.
Bakteriálne škvrnitosti
Bakteriálne škvrnitosti sa môžu prejavovať vodnatými, neskôr hnedými až nekrotickými škvrnami na listoch. Poškodené pletivo môže postupne vypadávať a na listoch vznikajú nepravidelné otvory.
Baktérie sa šíria dažďom, kvapkami vody, kontaminovaným osivom, rukami aj pestovateľským náradím. S rastlinami preto nepracujeme, keď sú mokré, a nože, nožnice či iné pomôcky pravidelne čistíme a dezinfikujeme.
Dôležitá je vzdušná výsadba, zalievanie ku koreňom a včasné odstránenie silno napadnutých častí rastlín. Na obmedzenie hubových aj bakteriálnych ochorení možno použiť ALTELA, prípravok obsahujúci prírodné enzýmy a ďalšie biologicky aktívne látky.
Pri bakteriálnych ochoreniach sa používajú aj kontaktné meďnaté prípravky, napríklad CHAMPION, ktorý je určený ako fungicíd a baktericíd, alebo Kocide 2000. Najlepší účinok majú pri preventívnej aplikácii alebo pri prvých príznakoch, pretože už poškodené pletivo nedokážu obnoviť.
Vírusové ochorenia
Vírusové ochorenia sa môžu prejavovať mozaikovitou kresbou na listoch, ich zvlnením, deformáciami a spomalením rastu. Plody bývajú hrboľaté, nepravidelne sfarbené, deformované alebo zakrpatené.
Vírusy často prenášajú vošky, ale môžu sa šíriť aj kontaminovaným náradím alebo rastlinnými zvyškami. Napadnuté rastliny sa nedajú vyliečiť žiadnym postrekom, preto ich čo najskôr odstránime z porastu.
Dôležitou prevenciou je používanie zdravého osiva, likvidácia burín, dezinfekcia náradia a včasná regulácia vošiek. Proti voškám možno podľa povoleného použitia nasadiť napríklad NeemAzal T/S, prírodný insekticíd z výťažku semien neemu. Ochrana proti prenášačom môže obmedziť ďalšie šírenie vírusu, už infikovanú rastlinu však nevylieči.
Koreňové a krčkové hniloby
Koreňové a krčkové hniloby sa objavujú najmä v studenej, ťažkej a premokrenej pôde. Rastliny vädnú aj napriek tomu, že majú dostatok vody, a pri báze stonky môže byť viditeľné hnednutie, mäknutie alebo zúženie pletiva.
Prevenciou je dobre priepustná pôda, správna hĺbka výsadby, primeraná zálievka bez dlhodobého premokrenia, používanie zdravého substrátu, zalievanie primerane teplou vodou a dodržiavanie striedania plodín.
Na podporu zdravého koreňového prostredia možno pred výsadbou alebo krátko po nej použiť Trifender, pôdny mikrobiálny prípravok obsahujúci užitočnú hubu Trichoderma asperellum. Tá osídľuje koreňové prostredie a pomáha vytvárať priaznivejšie podmienky pre zdravý rast koreňov.
Vhodný môže byť aj BIO-Garden POLYVERSUM, ktorý sa používa proti viacerým hubovým ochoreniam a možno ho podľa návodu aplikovať aj do koreňovej zóny. Biologické prípravky pôsobia najlepšie preventívne alebo pri začínajúcom probléme, nie až po úplnom odumretí koreňov.
Pri podozrení na koreňovú alebo krčkovú hnilobu zálievku obmedzíme a skontrolujeme odtok vody zo záhona alebo nádoby. Silno poškodené rastliny je vhodné odstrániť, aby sa ochorenie ďalej nešírilo.
Najčastejší škodcovia uhoriek
Uhorky môžu počas sezóny napadnúť viaceré druhy cicavého aj žravého hmyzu. Najväčšie škody vznikajú najmä vtedy, keď sa škodcovia premnožia na mladých rastlinách alebo zostanú dlho nepovšimnutí na spodnej strane listov. Základom ochrany je preto pravidelná kontrola porastu, včasný zásah a podpora prirodzených nepriateľov škodcov.
Vošky
Vošky sa zhromažďujú najmä na spodnej strane mladých listov, na stopkách a rastových vrcholoch. Cicajú rastlinné šťavy, čím spôsobujú krútenie, žltnutie a oslabovanie listov. Zároveň vylučujú lepkavú medovicu, na ktorej sa môžu neskôr rozvíjať černe, a niektoré druhy prenášajú vírusové ochorenia.
Pri menšom výskyte môžeme vošky zmyť prúdom vody alebo odstrániť silno napadnuté vrcholy. V ekologickej záhrade podporujeme ich prirodzených nepriateľov, najmä lienky, zlatoočky, pestrice a parazitické osičky.
Na včasné zistenie výskytu možno do porastu umiestniť žlté lepové doštičky. Tie slúžia predovšetkým na monitoring lietajúcich jedincov, nie ako jediný spôsob ochrany pri silnom napadnutí.
Pri väčšom výskyte možno podľa povoleného použitia aplikovať NeemAzal T/S, prírodný insekticíd na báze výťažku zo semien neemu. V ponuke e-shopu sa medzi prípravkami proti voškám nachádzajú aj PREV-GOLD GARDEN, NATURA – Rock Effect New alebo NovaFerm ORION. Výber prípravku vždy prispôsobíme intenzite napadnutia a odporúčaniam uvedeným na etikete.
Vošky často chránia mravce, ktoré sa živia ich medovicou. Ak sa v poraste vyskytujú obe skupiny súčasne, je potrebné obmedziť aj prístup mravcov, inak sa kolónie vošiek môžu rýchlo obnoviť.
Roztočce
Roztočce sa najčastejšie premnožujú počas horúceho a suchého počasia, najmä v skleníkoch a fóliovníkoch. Na listoch sa spočiatku objavujú drobné svetlé bodky. Neskôr listy bronzovejú, strácajú schopnosť fotosyntézy a zasychajú. Pri silnom napadnutí možno na spodnej strane listov a medzi výhonmi spozorovať jemné pavučinky.
Porast pravidelne kontrolujeme, najmä spodnú stranu listov. Silno poškodené listy odstránime a rastlinám zabezpečíme vyrovnanú zálievku. V uzavretých priestoroch pomáha aj mierne zvýšenie vzdušnej vlhkosti, pokiaľ tým nevytvoríme priaznivé podmienky pre hubové choroby.
Najšetrnejším riešením v skleníkoch je biologická ochrana pomocou dravého roztoča Spidex – Phytoseiulus persimilis, ktorý sa živí roztočcami. Tento živý bioagens je potrebné nasadiť dostatočne skoro a dodržať podmienky použitia uvedené pri produkte.
Pri začínajúcom napadnutí možno podľa povoleného použitia použiť aj NeemAzal T/S, NATURA – Rock Effect New, prípadne ďalšie kontaktné prípravky uvedené v kategórii proti roztočcom. Pri aplikácii je dôležité dôkladne zasiahnuť spodnú stranu listov, kde sa škodcovia najčastejšie ukrývajú.
Molice
Molice, najmä molica skleníková, sa objavujú predovšetkým v skleníkoch a fóliovníkoch. Dospelé biele jedince pri dotyku s rastlinou vyletujú zo spodnej strany listov. Larvy zostávajú prisaté na listoch, cicajú rastlinné šťavy a postupne oslabujú rastlinu.
Na sledovanie výskytu používame žlté lepové doštičky, ktoré umiestnime tesne nad úroveň porastu. Pravidelne kontrolujeme spodnú stranu listov a odstraňujeme buriny aj staré rastlinné zvyšky, na ktorých môže škodca prežívať.
Pri výskyte molíc možno podľa povoleného použitia siahnuť po prípravkoch NeemAzal T/S, PREV-GOLD GARDEN, NovaFerm ORION alebo SpinTor. Všetky aplikácie vykonávame podľa etikety a dôkladne ošetríme aj spodnú stranu listov, pretože práve tam sa nachádza väčšina lariev.
V uzavretých priestoroch je vhodná aj biologická ochrana pomocou prirodzených nepriateľov molíc. Takýto zásah má najlepší účinok pri skorom nasadení, ešte pred ich silným premnožením.
Slimáky
Slimáky a slizniaky poškodzujú najmä mladé priesady, klíčiace rastliny a plody ležiace priamo na pôde. Na listoch vytvárajú nepravidelné otvory a na poraste možno často nájsť lesklé slizové stopy.
Ich výskyt podporuje vlhké prostredie, hustý porast, vysoká vrstva mokrého mulču a množstvo úkrytov v okolí záhona. Záhon preto udržiavame čistý, odstraňujeme dosky, kamene a prebytočný rastlinný materiál. Porast nepolievame pravidelne neskoro večer, keď sú slimáky najaktívnejšie.
Pomáha pestovanie uhoriek na opore, mechanický zber a ochranné bariéry. Okolo nádob alebo vyvýšených záhonov možno použiť medenú pásku alebo medenú sieť proti slimákom.
Pri silnejšom výskyte možno použiť granulované prípravky FERRAMOL proti slimákom, NATURA – PRESTO PROTI SLIMÁKOM alebo VITROL GB. Granuly rozsypeme rovnomerne podľa odporúčaného dávkovania a nenechávame ich v hromádkach.
Strapky
Strapky poškodzujú listy, kvety aj mladé plody cicaním. Na rastlinách sa objavujú svetlé až striebristé škvrny a drobné tmavé bodky, ktoré predstavujú ich výlučky. Silné napadnutie môže viesť k deformáciám listov a mladých uhoriek.
V skleníkoch pomáha dôsledná hygiena, odstránenie burín a pravidelný monitoring pomocou lepových doštičiek. Na sledovanie strapiek sa často používajú modré alebo žlté lapače umiestnené v úrovni vrcholov rastlín.
Na ochranu možno podľa povoleného použitia použiť NeemAzal T/S, SpinTor, PREV-GOLD GARDEN, NATURA – Rock Effect New alebo NovaFerm ORION. Pri ošetrení je potrebné zasiahnuť najmä rastové vrcholy, kvety a spodnú stranu listov, kde sa strapky ukrývajú.
Súčasťou biologickej ochrany môžu byť aj užitočné organizmy určené do skleníkov. Ich nasadenie je najúčinnejšie pri nízkom až strednom výskyte škodcu a musí sa zladiť s používaním postrekov, ktoré by mohli predátorov poškodiť.
Ekologická prevencia chorôb a škodcov
Pri ekologickom pestovaní uhoriek je najdôležitejšia prevencia. Silná, dobre vyživená rastlina pestovaná vo vhodných podmienkach znáša napadnutie chorobami a škodcami lepšie než oslabená, preliata alebo prehnojená rastlina.
Základom je dodržiavanie osevného postupu, používanie zdravého a kvalitného osiva a výber odolnejších odrôd. Uhorky vysádzame na slnečné a vzdušné miesto, ponechávame medzi nimi dostatočné rozstupy a dbáme na pravidelnú, ale nie nadmernú zálievku. Vodu smerujeme ku koreňom, aby listy nezostávali dlho vlhké.
Dôležité je aj mulčovanie, vyrovnaná organická výživa a pravidelná kontrola spodnej strany listov, kde sa často ukrývajú vošky, molice, strapky alebo roztočce. Napadnuté časti rastlín včas odstránime a pestovateľské náradie pravidelne čistíme a dezinfikujeme.
V záhrade sa oplatí podporovať užitočný hmyz, najmä lienky, zlatoočky, pestrice a ďalších prirodzených nepriateľov škodcov. Pomáha pestovanie kvitnúcich bylín a rastlín, ktoré im poskytujú peľ, nektár a úkryt.
Prípravky na ochranu rastlín používame až po správnom určení problému. Aj biologický alebo ekologicky povolený prípravok aplikujeme podľa etikety, v odporúčanej koncentrácii a za vhodných poveternostných podmienok. Pri kombinovaní viacerých prípravkov si vždy overíme ich vzájomnú kompatibilitu.
Pestovanie uhoriek v skleníku a fóliovníku
Šalátové uhorky možno úspešne pestovať aj v skleníkoch a fóliovníkoch. Chránený priestor ich chráni pred nízkymi teplotami, vetrom a dažďom, no zároveň prináša zvýšené riziko prehrievania, vysokej vzdušnej vlhkosti a rýchleho premnoženia škodcov.
Najdôležitejšie je pravidelné vetranie. Vzduch by mal v priestore cirkulovať, no rastliny by nemali byť vystavené silnému prievanu. V horúcich dňoch skleník dôkladne vetráme a podľa potreby tienime, pretože pri teplotách nad približne 30 °C sa zvyšuje stres rastlín a môžu sa zhoršiť podmienky na nasadzovanie plodov.
Rastliny vedieme po špagáte, sieti alebo pevnej opore. Priebežne odstraňujeme staré, žltnúce a poškodené listy, aby porast zostal vzdušný. Zalievame priamo ku koreňom, ideálne ráno, a vyhýbame sa pravidelnému zvlhčovaniu listov.
V skleníku pravidelne kontrolujeme výskyt molíc, vošiek, strapiek a roztočcov, najmä na spodnej strane listov. Na včasné zistenie škodcov môžu pomôcť žlté alebo modré lepové doštičky. Pri jednotlivých odrodách dodržiavame aj odporúčané tvarovanie a odstraňovanie bočných výhonov.
Pestovanie uhoriek v nádobách
Uhorky možno pestovať aj vo väčších nádobách na terase alebo balkóne. Najvhodnejšie sú kompaktné kríčkové alebo kratšie rastúce odrody, prípadne odrody určené na pestovanie v nádobách.
Nádoba by mala mať dostatočný objem, pevné dno s drenážnymi otvormi a kvalitný, výživný substrát obohatený kompostom. Dôležitá je aj pevná opora, pretože výhony a plody môžu byť počas sezóny pomerne ťažké.
Substrát v nádobe vysychá oveľa rýchlejšie než pôda na záhone. Počas horúcich dní preto kontrolujeme jeho vlhkosť každý deň a zalievame tak, aby bol rovnomerne vlhký, nie premokrený. Pomôcť môže aj tenká vrstva mulču, ktorá spomalí odparovanie vody.
Rastliny pestované v nádobách potrebujú pravidelnejšie prihnojovanie, pretože zásoba živín je obmedzená a časť z nich sa vyplavuje pri zálievke. Používame organické alebo ekologicky povolené hnojivo na plodovú zeleninu a vždy dodržiavame odporúčané dávkovanie.
Nádoby umiestnime na teplé, slnečné a pred silným vetrom chránené miesto. Zároveň dbáme na to, aby sa korene v tmavých nádobách počas leta nadmerne neprehrievali.
Kedy a ako zbierať uhorky?
Uhorky zbierame vtedy, keď dosiahnu veľkosť typickú pre pestovanú odrodu, ale stále sú mladé, pevné a majú jemné, málo vyvinuté semená. Pravidelný zber je dôležitý nielen pre kvalitu plodov, ale aj pre ďalšie kvitnutie a nasadzovanie nových uhoriek.
Zber nakladačiek
Zber nakladačiekNakladačky kontrolujeme počas hlavnej sezóny každý deň alebo každý druhý deň. Menšie plody sú vhodné na zaváranie vcelku, väčšie môžeme použiť na kvasenie, prípravu rezov alebo priamu konzumáciu.
Prerastené plody rastlinu zbytočne vyčerpávajú a spomaľujú tvorbu ďalších uhoriek, preto je pri nakladačkách pravidelný zber mimoriadne dôležitý.
Zber šalátových uhoriek
Šalátové uhorky zbierame skôr, než začnú žltnúť, mäknúť alebo vytvárať tvrdé semená. Presná veľkosť zberu závisí od konkrétnej odrody.
Plody nestrhávame násilím. Odrežeme ich nožom alebo nožnicami spolu s krátkou časťou stopky, čím znížime riziko poškodenia výhonov a koreňového systému.
Najvhodnejší čas na zber je ráno, keď sú plody chladné, pevné a dobre zásobené vodou.
Prečo uhorky žltnú alebo opadávajú?
Žltnutie a opadávanie mladých plodov môže mať viacero príčin. Najčastejšie ide o nedostatočné opelenie, príliš nízke alebo vysoké teploty, nepravidelnú zálievku, preťaženie mladej rastliny, nedostatok živín, poškodenie koreňov, choroby alebo škodcov.
Ak žltnú staršie listy pri báze rastliny, môže ísť o prirodzené starnutie. Rýchle žltnutie väčšieho množstva listov však zvyčajne signalizuje problém so zálievkou, koreňmi, výživou alebo zdravotným stavom rastliny.
Pri opakovanom opadávaní mladých plodov skontrolujeme najmä vlhkosť pôdy, teplotu, prítomnosť opeľovačov a stav koreňového systému.
Skladovanie čerstvých uhoriek
Uhorky majú vysoký obsah vody a po zbere pomerne rýchlo strácajú pevnosť. Na dlhodobé skladovanie preto nie sú vhodné a najlepšie je spracovať alebo skonzumovať ich čo najskôr.
Na skladovanie vyberáme iba zdravé, pevné a nepoškodené plody. Pred uložením ich neumývame, ale len jemne očistíme nasucho. Vlhkosť na povrchu môže urýchliť vznik hniloby.
Uhorky skladujeme v chlade, pri vyššej vzdušnej vlhkosti a oddelene od prezretého ovocia, ktoré uvoľňuje etylén a môže urýchliť ich starnutie. Ideálne je uložiť ich do zásuvky na zeleninu tak, aby sa nepoškodila šupka a zároveň neboli úplne uzavreté bez prístupu vzduchu.
V domácich podmienkach si čerstvé uhorky zvyčajne zachovajú dobrú kvalitu niekoľko dní až približne jeden týždeň. Neumyté plody chránené pred stratou vlhkosti vydržia dlhšie než uhorky ponechané voľne pri izbovej teplote.
Uhorky sú citlivé aj na príliš nízke teploty. Pri dlhšom skladovaní v najchladnejšej časti chladničky sa môžu objaviť vodnaté škvrny, preliačiny a poškodenie pletív.
Zaváranie a kvasenie nakladačiek
Najčastejším spôsobom dlhodobého uchovania nakladačiek je zaváranie v sladkokyslom náleve alebo mliečne kvasenie. Obe metódy umožňujú spracovať väčšie množstvo úrody a zachovať uhorky na neskoršie použitie.
Na spracovanie vyberáme čerstvé, pevné a zdravé plody bez mäkkých miest a príznakov chorôb. Ideálne je, ak sú uhorky približne rovnako veľké, pretože sa potom spracujú rovnomernejšie. Najlepšie výsledky dosiahneme z čo najčerstvejšej úrody, ideálne spracovanej krátko po zbere.
Prerastené, mäkké alebo poškodené plody môžu mať po zavarení či vykvasení horšiu konzistenciu a rýchlejšie sa kaziť.
Pri zaváraní dbáme na dôkladnú hygienu, používame čisté poháre a overený recept so správnym pomerom vody, octu, soli a prípadne cukru. Pri kvasení musia byť uhorky po celý čas úplne ponorené pod hladinou nálevu, aby sa obmedzil prístup vzduchu a riziko neželaného kazenia.
Význam uhoriek v jedálničku
Čerstvá uhorka obsahuje približne 95 % vody, má nízku energetickú hodnotu a iba malé množstvo tukov. V menšom množstve poskytuje vitamín K, ďalšie vitamíny, minerálne látky a prirodzené rastlinné zlúčeniny.
Časť vlákniny a viacerých ochranných látok sa nachádza v šupke, preto môžeme zdravé a chemicky neošetrené uhorky konzumovať aj neošúpané. Pred konzumáciou ich však dôkladne umyjeme.
Uhorky sú vhodné ako osviežujúca súčasť letného jedálnička, doplnok šalátov a studených jedál, príloha k strukovinám, obilninám či bielkovinovým pokrmom a zároveň ako potravina s nízkou energetickou hodnotou a vysokým obsahom vody.
Samotná uhorka však nenahrádza pestrú zeleninovú stravu. Najväčší význam má ako súčasť rozmanitého a vyváženého jedálnička.
Kvasené uhorky môžu obsahovať produkty prirodzeného mliečneho kvasenia. Zavárané uhorky majú často vyšší obsah soli, prípadne aj cukru, preto ich konzumujeme primerane.
Najčastejšie chyby pri pestovaní uhoriek
- Príliš skorý výsev: V studenej pôde semená klíčia pomaly, môžu zahnívať alebo vytvoriť slabé rastliny. S výsevom počkáme, kým sa pôda dostatočne prehreje a pominie riziko mrazov.
- Nepravidelná zálievka: Striedanie sucha a nadmerného zalievania spôsobuje rastlinám stres, podporuje deformácie plodov a môže viesť k horknutiu uhoriek. Pôdu udržiavame rovnomerne vlhkú.
- Polievanie na listy: Časté večerné zvlhčovanie listov vytvára vhodné podmienky pre rozvoj hubových a bakteriálnych chorôb. Vodu smerujeme priamo ku koreňom, ideálne ráno.
- Príliš hustý porast: Husto vysadené rastliny si konkurujú o svetlo, vodu a živiny. Porast zároveň pomalšie osychá a choroby sa v ňom šíria ľahšie. Dodržiavame preto odporúčaný spon a podľa potreby rastliny vedieme na opore.
- Nadmerné hnojenie dusíkom: Pri nadbytku dusíka uhorky vytvárajú veľké množstvo listov a výhonov, ale slabšie kvitnú a plodia. Výživa by mala byť vyvážená a prispôsobená fáze rastu.
- Nepravidelný zber: Prerastené plody rastlinu zbytočne vyčerpávajú a spomaľujú tvorbu ďalších uhoriek. V hlavnej sezóne porast kontrolujeme každý deň alebo každý druhý deň.
- Pestovanie na rovnakom mieste: Opakované pestovanie uhoriek a ďalších tekvicovitých plodín na rovnakom záhone zvyšuje riziko chorôb, škodcov a jednostranného vyčerpania pôdy. Uhorky preto na rovnaké miesto vraciame najskôr po troch až štyroch rokoch.
Praktický kalendár pestovania uhoriek
Marec až apríl: Pripravíme záhon, zapracujeme do pôdy vyzretý kompost alebo inú vhodnú organickú hmotu, vyberieme odrody a skontrolujeme zásobu osiva. V tomto období môžeme pripraviť aj opory, pestovateľské siete a nádoby na predpestovanie priesad.
Druhá polovica apríla: Začneme s predpestovaním priesad. Semená vysievame samostatne do črepníkov alebo zakoreňovačov, aby sme pri neskoršej výsadbe nepoškodili citlivý koreňový systém.
Polovica mája až začiatok júna: Po pominutí rizika neskorých mrazov vysádzame otužené priesady alebo vysievame semená priamo na záhon. Pôda by mala byť dostatočne prehriata. Zároveň nainštalujeme opory a podľa potreby použijeme ochrannú netkanú textíliu.
Jún: Rastliny pravidelne polievame, mulčujeme a usmerňujeme po opore. Kontrolujeme spodnú stranu listov, sledujeme výskyt vošiek, slimákov, roztočcov a prvých príznakov chorôb. Podľa potreby začíname s primeraným prihnojovaním.
Júl až august: Pokračujeme v pravidelnej zálievke a vyrovnanej výžive. Uhorky zbierame priebežne, pri nakladačkách často každý deň alebo každý druhý deň. Odstraňujeme poškodené, žltnúce a choré listy a dbáme na to, aby porast zostal vzdušný.
September: Zbierame posledné zdravé plody. Po skončení sezóny odstránime rastlinné zvyšky, najmä napadnuté časti, a záhon pripravíme pre inú plodinu. Uhorky ani ďalšie tekvicovité rastliny by sa na rovnaké miesto nemali vrátiť skôr než po troch až štyroch rokoch.
Úspešné pestovanie uhoriek stojí najmä na správnom termíne výsevu, teplej a úrodnej pôde, rovnomernej zálievke a pravidelnom zbere. Rastlinám doprajeme slnečné a vzdušné miesto, pôdu obohatenú kompostom a dostatok priestoru na zdravý rast.
Chorobám a škodcom najlepšie predchádzame striedaním plodín, výberom odolnejších odrôd, zalievaním ku koreňom, mulčovaním a pravidelnou kontrolou porastu. Ak problém odhalíme včas, často ho možno zvládnuť šetrnými biologickými a ekologickými postupmi bez zbytočného používania chemických prípravkov.
Či už pestujeme malé chrumkavé nakladačky alebo dlhé šalátové uhorky, najlepšiu chuť, pevnosť a kvalitu dosiahneme pravidelným zberom mladých a zdravých plodov.
