Čím si dravý roztoč T. pyri získal takú obľubu?

Typhlodromus pyri (T. pyri)  je dravý roztoč,  mimoriadne úspešne využívaný v systémoch ekologickej ochrany viníc a ovocných sadov. Počas zimy prežívajú iba gravidné samice dravého roztoča, no na jar, keď sa začne otepľovať, začínajú byť samice aktívne. Práve v tejto dobe veľmi intenzívne vyhľadávajú svoju korisť – prezimujúce vajíčka, prípadne liahnuce sa larvy roztočcov, či dospelcov roztočov z čelade Eriophyidae. Takto je hneď na začiatku vegetácie znížená populačná hustota škodcov takmer na nulu.

Neskôr prežíva T. pyri na náhradných zdrojoch potravy. Kalamitu škodcov potláča behom niekoľkých týždňov, čím zamedzí poškodenie révy či ovocných sadov. Týmto spôsobom udržiava populáciu škodlivých roztočov čelade Tetranychidae a Eriophyidae trvalo hlboko pod prahom škodlivosti.

Dospelí jedinci a nymfy Typhlodromus majú 8 nôh, pričom larvy 6. Vajíčka vo veľkosti asi 0,3 mm kladú na rastlinné trichómy nad povrch listov kvôli ochrane pred predátormi vlastného alebo príbuzného druhu dravých roztočov.

Presné určnie druhu je možné iba za použitia silne zväčšujúceho mikroskopu, najlepšie v laboratórnych podmienkach, nakoľko to vyžaduje ďalšie pozorovanie. Dôležité ukazovatele ako sú postavenie, počet a veľkosť tŕňov na tele, tvar tela, či pohlavných orgánov.

 

S ktorými škodcami si Typhlodromus dokáže poradiť?

Dysaphis devectaDravé roztoče napádajú roztoča chmeľovéhoroztoča ovocného, hálkovca viničového, ktorý spôsobuje aj kučeravosť broskýň a vlnovníka viničového, ktorý môže za plstnatosť listov. T. pyri sa živí inými druhmi roztočcov, vajíčkami rôznych druhov hmyzu, larvami drobného hmyzu, napríklad aj strapiek. Keď táto korisť nie je k dispozícii, sú schopní množiť sa na peľových zrnách viacerých druhov rastlín.

Ďalším náhradným potravinovým zdrojom je mycélium a spóry húb, alebo kvapalné výpotky rastlín, napr. pri vínnej réve. V prípade, že žiadny z uvedených zdrojov k dispozícii nie je, sú tieto roztoče schopné prežiť niekoľko týždňov bez akejkoľvek potravy, pričom iba pijú tak, že nabodávajú rastlinné bunky a vysávajú ich obsah. V žiadnom prípade takto neškodia!

Vďaka týmto vlastnostiam sa populačná hustota predátora Typhlodromus pyri pri nedostatku koristi zníži na polovičnú úroveň za cca 100 dní. Naopak, pri dostatku kvalitnej koristi sa populačná hustota zdvojnásobí za 17 dní. Ďalšou zaujímavosťou je, že pri dostatku koristi samice nakladú asi 70% samíc. V prípade nedostatku koristi klesá podiel samíc na 30%. Tento jav svedčí o schopnosti samíc riadiť podiel pomeru pohlavia v potomstve. Tieto parametre významne ovplyvňujú celkovú rýchlosť rastu populácie, resp. umožňujú úspešné prežívanie populácie s minimom potravových zdrojov, čo pre pestovateľa znamená úspešnú biologickú ochranu- čiže kontrolu nad škodlivými roztočami.

Panonychus ulmi
Roztočec ovocný

 

Za jeden deň samica dravého roztoča vysaje od 3 do 8 dospelých jedincov roztoča a 40-80 roztočov z čeľade Eriophyidae. Vďaka týmto vlastnostiam je T. pyri schopný mimoriadne účinne regulovať množstvo škodlivých roztočov na réve a v ovocných sadoch. Doposiaľ je to jediný známy druh čelade Phytoseiidae v strednej Európe. Na rozdiel od iných druhov svojej čeľade je schopný prežívať i v šetrnejšie ošetrovaných sadoch a viniciach.

Typhlodromos = slepý bežec

Dospelci, nymfy, larvy aj vajíčka sú bielo sfarbené, v prípade predácie na roztočcovi ovocnom presvitá z tráviaceho traktu dosplecov a nýmf karmínovo červená farba. Veľkosť tela dospelého jedinca je asi 0,7 mm. Typický je pre nich veľmi rýchly, hektický pohyb, ktorý dal tejto skupine roztočov aj meno.

Typhlodromos znamená z gréčtiny slepý bežec. Pri behu tieto roztoče svojimi „klepetami“ ohmatávajú okolie a vyhľadávajú svoju korisť. Ďalším charakteristickým znakom, ktorý je možné pozorovať za priameho slnečného svetla je ich „žiarenie“ chrbtovej časti tela.