Ríbezle a egreše - choroby a škodcovia

Ríbezle a egreše – choroby a škodcovia

Egreše sa radia medzi prispôsobivé, menej náročné ovocné kríky. Pestujú sa od nížin cez pohoria až po horské oblasti. Nevyhovujú im uzavreté polohy s častým výskytom hmly, nakoľko môžu namŕzať kvety i plody, čím sa zvyšuje náchylnosť na múčnatku. Najvhodnejšie sú stredne vysoké polohy s priemernou teplotou 9°C, so zrážkami 650mm. Vyhovujú im stredne ťažké hlinité, vlhké pôdy s dostatočným humusom. Egreš sa vysádza na jeseň, nakoľko jarná výsadba je problematická, keďže veľmi skoro kvitne. Je citlivý na nedostatok horčíku a fosforu. Nedostatok vápniku v pôde zase podporuje rozvoj múčnatky.

Ríbezle sa delia na červené, biele a čierne. Výber stanovišťa je podobný ako u egrešov. Rozdiel vo výsadbe spočíva v tom, že červené a biele ríbezle majú radi vzdušné, hlinitopiesočnaté až piesočno-hlinité pôdy s pH 5,5-6,5. Čierne ríbezle sa vysádzajú v nižších polohách do 350m. Pri nevhodnej výžive a nevhodnom stanovišti sa značne šíri pleseň šedá.

Ríbezle a egreše – choroby

Antraknóza ríbezle – Drepanopeziza ribis

Hrdza ríbezľová – Cronartium ribicola

Ochorenie spôsobuje huba *Cronartium ribicola*. Prezimuje na borovici hladkej z ktorej sa na jar dostávajú spóry na listy ríbezlí, kde vplyvom tepla a vlhka vyklíčia. Napáda prevažne čierne odrody ríbezlí.

Americká múčnatka egreša

Ochorenie spôsobuje huba *Sphaerotheca mors uvae*. Na egrešoch infikuje konce výhonkov a predovšetkým plody, na ktorých sa objavuje spočiatku belavé, neskôr tmavohnedé podhubie. Postihnuté letorasty prestávajú rásť, napadnuté listy sú menšie a zdeformované. Vrcholky silne postihnutých zasychajú. Napadnuté plody sú nevzhľadné a majú nepríjemnú chuť.

Botrytída (pleseň sivá)

Pleseň sivá na kríkoch ríbezlí a egrešov spôsobuje odumieranie jednotlivých konárikov, na stromčekových tvaroch, celých koruniek. K infekcii dochádza väčšinou pod miestom štepenia.

Ríbezle a egreše škodcovia

Roztočec ríbezľový – Bryobia ribis

Vajíčka červenej okrúhlej farby prezimujú na hostiteľskej rastline. Larvy ktoré sa liahnu v marci a v apríli cicajú na hornej strane listov. Dospelé jedince majú elipsovitý tvar a merajú približne 0,7 mm. Sú zelenej až hnedosivej farby, na jar sú karmínovočervené. Dospelé jedince sa zdržiavajú na kôre, kde pozorovať zvlečené pokožky. Pri silnom napadnutí listy žltnú, deformujú sa a môžu opadávať.

Vlnovník ríbezľový – Cecidophyopsis ribis

Ríbezle a egreše - choroby a škodcovia — Imága, dlhé asi 0,2 mm pretiahnutého vretenovitého tvaru zaliezajú do nových pukov, kde prežívajú. V priebehu roka sa vyvinie niekoľko generácií. Napadnuté puky ríbezlí sa zväčšujú a usychajú. Výhonky, ktoré boli napadnuté sú deformované, majú zakrpatené listy a kríky nemusia rodiť vôbec. Podobné poškodenie sa dá všimnúť aj na egrešoch, kde sa na šupinách pukov tvoria pľuzgiere. Viac ako 70% plodov môže uhynúť.

Voška ríbezľová – Cryptomyzus ribis

Ríbezle a egreše — Larvy vošiek sa liahnu v apríli a cicajú na mladých listoch. V dôsledku ich cicania na spodnej strane listov sa listy deformujú a skrúcajú. Objavujú sa klenuté pľuzgiere, ktoré sa sfarbujú do žlta alebo do červena.

Podobník tipuľovitý – Synanthedon tipuliformis

Imága sa liahnu od konca mája a nálet môže trvať až do augusta. Vajíčka sú oválne, žltkasté. Jedna samička nakladie asi 60 vajíčok, z ktorých sa za 10 dní vyliahnu larvy. Tie sa vžierajú do prútov v ktorých vyžierajú v dreni chodby. V dôsledku poškodenia vädnú na konárikoch listy a neskôr celé konáriky usychajú. Včasné poškodenie sa môže prejaviť niekedy aj skôr, vtedy napadnuté konáriky nevyrašia.

Voška egrešová – Aphis grossulariae

Piliarka egrešová – Hoplocampa chrysorrhoea

*Hoplocampa chrysorrhoea* patrí medzi blanokrídly hmyz. Jej larvy obžierajú listy egrešov a ríbezlí, z ktorých zostanú často len hlavné žilky. Prezimuje v štádiu kukiel v pôde.

Byľomor ríbezľový – Dasineura tetensi

Larvy byľomora spôsobujú deformácie mladých listov. Škodca máva za rok 3 – 4 generácie. Najčastejšie napáda čierne ríbezle.

Ríbezle a egreše – choroby a škodcovia

Ríbezle a egreše – choroby a škodcovia